Milujem Ťa, Ty trdlo

61 ♡

Prajem príjemné čítanie ☺

„Bia?" Vtrhla mi mamina s rachotom do izby.

Veľmi sa mi to nepáčilo, pretože bola vonku ešte tma. Nespokojne som sa prevrátila na posteli a otvorila pomaly oči.

„Čo mami?"

„Musím isť do nemocnice."

„Čo? Prečo?" Opýtala som sa. V týchto nočných hodinách mi to tak dobre nepáli.

„Idem ti po sestričku."

„Môžem zostať doma?"

„Hej zostaň."

„Zavolaj mi potom, prídem za tebou."

„Dobre."

„A mami?"

„Prosím?"

„Ľúbim ťa."

„Aj ja teba."

Mamina vyšla z izby a ja som pokračovala ďalej v spánku. Aspoň nemusím ráno vstávať. Ani ísť do školy. Juchú.

Keď mi ráno zazvonil budík, ktorý bol nastavený na siedmu, preľakla som sa. Hneď som ho vypla, aby mohol môj spánok pokračovať.

Okolo desiatej som sa prehodila na posteli. Slnečné lúče mi prenikali do izby aj poza zatiahnuté žalúzie.

To dnes bude ale teplo. Pomyslela som si. Vyskočila som z postele rovno ku oknu, ktoré som dokorán otvorila. Dopadli na mňa lúče slnka, ktoré boli príjemne teplučké.

Poriadne cítiť, že už je leto. Posledné dni neboli až také teplé ako je dnes. Vonku síce nebolo teplo, lenže mňa hriala láska. To spôsobovalo, že mi bolo jedno, či je vonku teplo, alebo zima.

Z vyhrievania na slniečku ma vyrušil zvuk prichádzajúcej esemesky. Z povzdychom som vzala telefón zo stolíka a otvorila esemesku od Mišky.

Bia? Erik ma podviedol. Nie som v škole. Prídeš poobede ku nám?

Sťažka som si povzdychla, pretože som vedela, čo bude v tej esemesky stáť. Prišlo mi Mišky celkom ľúto. Erik sa s ňou vyspal a potom ju veselo podvádzal.

Ani ja nie som v škole. Čakám ťa.

Po dopísaní esemesky si rýchlo obliekla kraťasy a tielko. Zbehla som dole do kuchyne, kde som zjedla cereálie s mliekom.

„Cŕŕŕn." Bytom sa rozozvučal zvonček. Pricupitala som ku dverám, ktoré som otvorila.

Zdesene som pozrela ma Mišku. Vyzerala fakt strašne. Oči mala úplne červené a opuchnutú od plaču. Blonďavé vlasy mala celé strapaté a mokré od sĺz. Pohľad na ňu ma ubíjal. Vidieť najlepšiu kamarátku v takomto stave neprajem naozaj nikomu. Erik je straáný chrapúň. Mala som Miškou pred ním chrániť, a nedovoliť jej, aby s ním chodila.

Vtiahla som ju dnu a zabuchla som dvere. Hneď sa mi hodila okolo krku, a ja som ju objala.

„Erik....ma...podviedol.....s.....Betou." Povedala Miška medzi slzy.

„Miška všetko viem. Videla som ho. Vyzeral aspoň, že ho to mrzí?"

„Prišiel včera večer, a povedal, že ma podviedol. Ja som mu v tom vlepila facku."

„To som spravila aj ja. A keby len jednu."

„Počkaj, ty si tam bola?" Opýtala sa Miška prekvapene.