10 ♡

687 40 0
                                    

Prajem pekné čítanie.

„Bia, ideš s nami hore?" Vyrušil ma s myšlienkového pochodu Oliver.

„Jasné." Vstala som a išla do izby za Oliverom.

„Bia, toto je Tomáš. Tomáš, toto je Bia." Predstavil nás Oliver.

„Ahoj." Pozdravila som sa mu.

Tomáš bol celkom pekný. Mal krásny kryštálovo modré oči. A hnedé dlhšie vlasy. To bola úplne božia kombinácia. Mohol mať tak okolo meter 180. Typujem mu okolo 16-17 rokov. Keď som sa na neho lepšie pozrela uvidela som tú podobnosť. Zostala som v nemom úžase. To nemôže byť pravda.. Dýchaj Bia... Toto je Patrikov starší brat. Nezaprie to. Sú si strašne podobný.

„Už ti je dobre?" Opýtala som sa Olivera, aby nestála reč.

„Jasné. Zajtra ideme? Musím ti vynahradiť ten dneskajšok."

„Myslím, že to nebude nutné..

„Prečo?"

„Pretože ma babka poslala samú do obchodu. Podrobne mi opísala cestu, ale ja hlava deravá len čo som vyšla z ulice som nevedela kam mám ísť. Tak som dala na inštinkt. Nejak som sa dostala ku mostu, ktorý mi babka spomínala.."

Oliver mi skočil do reči: „To ťa akože babka poslala samú do obchodu? Ak sa nemýlim v Poprade ani nevieš kde býva babka."

„Bože. Nemám päť. Ešte som nedopovedala," povedala som rozhorčene a pokračovala som, „ na moste stál nejaký chalan, ktorý mi ukázal cesto do obchodu aj späť."

„Ako sa volal ten chalan?" Opýtal sa ma Tomáš.

„Patrik...myslím..." Nieže by som to zabudla. Volal sa Patrik a býval v dome vedľa Olivera.

„Hm...Aj môj brat sa volá Patrik. Zhodou okolností bol dnes v obchode. Spomínal, že ho nejaká pekná baba zastavila a spytovala sa ho na cestu do obchodu. Bolo mu divné, že niekto nepozná cestu."

„No to som bola potom asi ja."

„Tak ty si bola potom aj obeťou šomrania."

„Prečo?" Opýtala som sa neveriacky.

„Nuž pretože mamina poslala Paťa po droždie, ktoré potrebovala do koláča. Povedala mu, aby si pohol."

„Tak to mi je ľúto."

„Ani nemusí. Nepatrí medzi tých svätých."

To čo povedal Tomáš ma dosť zarazilo. Babka mi povedala celé ódy na Patrika. Veľmi som tomu nechcela veriť. Veď uvidím čo je vlastne pravda.

„Ty máš koľko rokov?"

„15 a ty?" povedala som.

„16. Ty si tu na prázdninách?"

Och. Už zase otázka prečo som tu.

„Nie. Som tu kvôli astme. Vidno, že ste s Patrikom bratia."

„Prečo?"

„Lebo aj on vyzvedal."

„No sorrko."

„Bia, zajtra pôjdeme na zimák." Prerušil náš rozhovor Oliver.

„Zo zimáku mám traumatický zážitok."

„Prečo?" Opýtal sa Oliver aj Tomáš naraz.

Jasné. Zas si našli tému na vypočúvanie.

„No...lebo som bola s kamoškou na klzisku a spadla som."

Milujem Ťa, Ty trdloOnde histórias criam vida. Descubra agora