Milujem Ťa, Ty trdlo

6 ♡

Príjemné čítanie.

O mesiac neskôr:

„Mami to hádam nie!" Kričala som na maminu spoza dverí.

„Musíš tam ísť." Určite by som ťa tam len tak neposlala." Povedala mamina a odišla preč.

Musela som sa s tým zmieriť. Musím ísť. Veď chcem byť predsa zdravá.

Idem na dva týždne do Popradu. Ku starkej. Prečo? Kvôli tej hnusnej astme. V stredu som bola na kontrole. Doktorka povedala, že výsledky sú zlé. Odporučila zmeniť na dva týždne prostredie. A tak v sobotu ráno odchádzam vlakom do Popradu. Mamina mi to povedala iba dnes poobede. Vraj chcela kúpiť lístok až potom mi to povedať. 

Asi tam zomriem nudou. Vlastne tam mám aj bratranca. Volá sa Oliver a je taký starý ako ja. Videla som ho len párkrát. Minulé leto bol u nás na týždeň. Bol pochopiteľne iba s Rišom. Moc som s ním nebola. Neviem, čo od neho čakať. Snáď bude normálny a pochodí po Poprade so mnou.

Dnes idem ešte so spolužiakmi na kofolu. Keď som sa dozvedela, že odchádzam všetkých som obvolala a povedala čo je vo veci. Dohodli sme sa, že sa stretneme o piatej v kolibe. Inak ruka je už v pohode. Sadru mi dávali dole pred týždňom. Nakoniec sa všetko dobre zahojilo a za taký týždeň som fit.

„Mami, idem von." Zakričala som na maminu a začala som sa obúvať.

„Kde a s kým ideš?"

„Bože mami, nemám päť. A so spolužiakmi na kofolu do Koliby."

„Dobre ahoj."

„Ahoj." Povedala som a vykročila som po tmavej ulici. Do Koliby to mám na skok.

So spolužiakmi som sa dohodla, že sa stretneme o šiestej. Keď som prišla boli tam už skoro všetci. Každý si objednal čo chcel.

„Niekto sa nám tu má, že ide ma dva týždne do Popradu." Povedal Jano.

„No ani by som nepovedala že sa mám. Budem tam u starkej. Nikoho tam nepoznám. Nuda."

„Neboj sa nájdeš tam niekoho." Začala ma utešovať Miška.

Hádam áno. Pomyslela som si. Veď dva týždne je dosť dlhá doba.

„Kedy ideš?"Opýtal sa Samo.

„Zajtra ráno o deviatej vlakom."

„To ideš sama?"

„Áno."

Celá naša debata bola o všetkom možnom. O deviatej sme zaplatili a vyšli von.

„Čaute." Rozlúčila som sa so spolužiakmi a pobrala sa domov.

„Bia čakaj." Začula som za sebou známy hlas. Zastala som. Bol to Jano, môj spolužiak. Bývame pár domov od seba. Nejak sme sa nemali v láske, ale posledný rok je to však inak - začali sme sa viac baviť. Párkrát bol aj u nás, pochopiteľne za Rišom.

„Tak čo tešíš sa?" Načrtol debatu.

„Ani nie. Ale čo mám robiť. Veď ide o moje zdravie."

„To máš pravdu. Ujde ti to ako voda. Sľubujem, že ti budem každý večer posielať úlohy."

„Ďakujem si zlatý. Aspoň sa nebudem nudiť."

„Veď vlastne v skupine budeš hádam písať. A vynahradím ti to čo si mi ty nosila úlohy a zošity."

V tom mal pravdu. Vždy keď bol chorý som mu na papieriku doniesla precízne napísané úlohy.

„Bia?"

„Áno?"

„Budeš mi chýbať." Povedal.

Stáli sme od seba asi dva centimetre. V tom sa ku mne nahol a dal mi pusu. Ale iba na líce. Pred pár rokmi by som za to dala všetko. Bola som do neho zaľúbená až po uši. Správal sa ku mne ako idiot tak som si povedala, že toto nie je chlapec, s ktorým by som chcela chodiť. Ale Janko sa nám umúdril a začal sa ku mne správať inak. Ale aj tak ho už nechcem.

„Aj ty mne. Dobrú noc." Povedala som a naša spoločná cesta sa skončila.

Prišla som pred dom. Nesvietilo sa nikde. Bodaj by. Veď je skoro desať hodín. Potichu som vkĺzla dnu. Zamkla som a potichučky ako myška som išla do izby. Ešte pobaliť nejaké veci nazajtra. Popri balení zapnem notebook. Hádajte kto píše?

Jano: Bia, prepáč. Ja som nechcel. Prosím ťa nehnevaj sa.

Ja: Janko to je úplne v pohode. Veď to bolo iba na líce. Ja sa nehnevám.

Jano: Som rád.

Ja: Idem už búvať. Zajtra skoro vstávam. Tak o dva týždne dáme celotriedne stretko?

Jano: Jasné, môžeme. Dobrú.

Že nechcel. Tak mi to neprišlo. Ešte to musím zvestovať Miške.

Ja: Miška neuveríš. Išla som domov s Janom. Všetko bolo v pohode, až kým sme neprišli pred jeho dom. Neuveríš. Dal mi pusu. Al iba na líce. Neviem, čo mám robiť.

Miška: Bia, utrieď si priority.

Ja: Nechcem ho.

Miška: Vidíš a máš po probléme. Pekne ho nechaj tak. Veď si o neho mala záujem tri roky. Tri roky bol na teba zlý. A teraz ťa bozkáva? Nech sa spamätá chlapec.

Ja: Díky za radu. Idem pá.

S toho čo mi povedala Miška som mala zmiešané pocity. Kurnik. Ja som mala Jana rada. Síce som ho neľúbila ale mala som ho rada ako kamaráta. No čo nechám to tak idem spať. Aj tak zajtra skoro vstávam.

Ták nová časť. Dúfam, že sa Vám páčila. Hádam to nebolo také nudné. Čo myslíte? Bude sa Bii páčiť v Poprade? Bude Oliver normálny? A ako sa zachová Jano? Všetko sa dozviete v ďalšej kapitole.