Milujem Ťa, Ty trdlo

23 - 1. časť

Prajem príjemné čítanie 😃

Celý, celučičký deň som bola mimo. Vŕtala mi v hlave babkina veta:„Aj tak vám to spolu prajem. Raz spolu budete."

Neviem, čo si mám myslieť. Ako ona vie, že budeme spolu? Možno budeme, možno nie. To je osud.

Aj som sa snažila niečo spraviť, ale všetko som pokazila. Bielila som zemiaky, porezala som sa. Keď som ich rajbala, porajbala som si prst. Nakoniec som to vzdala. V izbe som sa zvalila na posteľ. Lenže mi nedali pokoj myšlienky na Patrika. Ešte stále ho neľúbim. No mám ho rada. Veď to chápe. Ale čo aj bude chcieť viac? Nieviem čo spravím. Ach bože.

Dokelu! Jano! To bude ďalší podliezak. Patrik to aspoň pochopil. A berie to. Zatiaľ mu stačí kamarátstvo. Lenže Jano je iný. Ten bude doliezať. Potom mu vynadám a nebude sa so mnou baviť. To práve nechem.

Ach bože... Ako si s mím mám udržať neutrálny vzťah. No asi nijako. Jano nebude chápať, že ľúbim niekoho iného.

Kurnik. Začínam sa prichytávať, že čoraz viac myslím na Patrika. Žeby chvíľkové zaľúbenie? Maybe. Odpovedala som si v duchu. Nebudem mu dávať falošné nádeje.

A Janovi vôbec nie. Nemôžem byť s chlapcom, ktorého neľúbim. Nedokázala by som to spraviť. Veď by to vyšlo na javo. Potom by sme sa nebavili vôbec. A to nepotrebujem.

Oliver. To bola moja záchrana. Ale ten je asi v škole. Veď je pol jedenástej. Ale už je piatok. No ale pochybujem, že by bol o pol jedenástej doma. Budem musieť počkať. Netuším kedy príde. Skonštatovala som, že to je skôr ako o štvrtej. Sú predsa s Patrikom spolužiaci. Tak predpokladám, že sa im škola končí rovnako.

Prírodné látky sú organické látky, ktoré sa zúčastnili na stavbe a životných procesoch všetkých živých organizmov.

Čítala som už po stýkrát chémiu. Vôbec ma to nebaví. Lenže keď prídem do školy bude to ťažké. Určite ma budú učiteľia skúšať. Budú potrebovať známky. To sa radšen prihlásim sama.

Inak dnes sa začínajú stredu Slovenska jarné prázdniny. Hurá. A jedna super vec. Nejdem domov v sobotu, ale až v piatok ďalšieho týždňa. Keby mi to mama povedala vtedy, asi by ma do Popradu ani nedostala. No som jej za to vďačná. Za to, že ma prinútila ísť ku babke. Ani by ma nenapalo, že jej budem za to ďakovať. Ale je to pravda.

Z môjho myšlienkového pochodu ma vytrhol zvuk prichádzajúcej sms-ky. Rýchlo som ju prečítala.

Ahoj Bia. Zmena plánu. Čakám ťa pred domom...Ale nie...o tretej ma čakaj pred domom. Teplo sa obleč. Mám pre teba prekvapenie. Patrik

Musela som sa pousmiať. Tešila som sa. Veď tu nieje až taká nuda. Som zvedavá, čo vymyslel. Ach. Tak sa teším.

Po obede som sa rozhodla prečítať pár strán z Reseta. Celkom ma to začalo baviť a ani som sa nenazdala a bolo pol tretej. O tretej má po mňa prísť Patrik.

Rýchlo som si teba vybrala so skrine modré rifle, tričko s dlhým rukávom a ružovú mikinu. V kúpelni som si rýchlo umyla zuby a učesala sa. Zrkadlu som poslala vzdušný bozk, a upaľovala som dole. 14:55. Padol mi zrak ma hodiny v kuchyni.

„Babka?" zakričala som na babku, ktorá sa hneď vjavila v chodbe.

„Viem čo sa chceš spýtať. Áno choď s ním. Už ťa čaká," odpovedala mi pohotovo babka. Poslala som jej vzdušný bozka a už ma nebolo.

Von ma už čakal Patrik. Rýchlo som prebehla cez dvor. To by som však nebola ja, keby sa niečo nestalo. Potkla som sa o obrubník. Už som bola skoro na zemi. Keď som išla dopadnúť niekto na zachytil. Fú. Vďačne sa sa pozrela na môjho záchrancu.

„Bia si v pohode?" opýtal sa starostlivo.

„Áno. Ďakujem. Nebyť teba, zas skončím v nemocnici. Ako naposledy."

„No dobre. Tak teba poďmne."

Vybrali sme sa mne neznámou cestou. Kráčali sme v tichosti. Pravdepodobne sme obaja zápasili s myšlienkami. Touto cestou som už niekedy išla. Ale neviem kedy. Je mi to tu povedané.

„Stoj," povedal Patrik.

Z vrecka vytiahol šatku a zaviazal mi ňou oči.

„Č- čo t-to rr-robíš?" opýtala som sa ho prekvapene.

„Bia neboj sa."

„Lenže neviem kam ideme..."

„Bude to prekvapenie, nič sa ti nestane, sľubujem."

Nevedela som či mu môžem veriť, alebo nie.

„Ako ti mám veriť, že ma nazabiješ, neznásilníš a podobne?"

„Bože Bia, tebe by som v živote neublížil. Si to najlepšie stvorenie, čo ma v živote mohlo postretnúť. Tak mi prosím ťa ver."

Keď to dopovedal, mierne som sa začervenala. Nezostávalo mi nič iné, len ho nasledovať. Išiel pomaly a dával na mňa pozor. Po chvíľke sme sa dostali na miesto. Mne doposiaľ neznáme. Ešte stále som mala previazané oči. Vôbec son netušila kde sme. Patrik ma posadil na niečo studené

„Ešte si to nedávaj dolu. Zachvíľku prídem," povedal, a už hi nebolo.

Zaujímalo by ma, kde sme. Bolo tu dosť chladno. Pravdepodobne sme tu boli sami.

„Už som tu," povedal a začal mi dávať dole šatku.

Moje oči si chvíľku zvykali na silné svetlo. Viete kde sme boli? Na klzisku. Áno. A ja trúba som sa bála, že chalan, ktorý mi zachránil život, mi chce ublížiť. Tak to som pekne mimo.

„Dnes keď som bola ráno na tréningu tak ma napadlo, že ťa sem vezmem." Povedal s úsmevom. Ach božee.

„Už som sa bála, že máš krivé úmysly,"

„Neboj," pvedal s úsmevom a podal mi korčule.

Rýchlo som sa obula. Vyšla som rovno na ľad. Chvíľku som tam len tak krúžila. Zrazu do mňa niekto zozadu plnou silou narazil.

⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇

Ahojte všetci,

Viem, že som napísala, že kapitoly budú zatiaľ raz týždenne. Lenže mbe to nedalo. Keď som videla, že si od piatku pribudlo + 150 čítaní a dnes #85 miesto v Teenfiction 😘

Rozhodla som sa, že táto časť bude mať pokračovanie. Takže toto je 24 časť prvý diel.

Chcela som to dať do jednej kapitoly, ale asi by to bolo veľmi dlhé

Dúfam, že sa Vám páčila.

Ospravedlňujem sa za chyby. A za to, že bolo v predchádzajúcej časti taak veeľa preklepov a hlavne pravoposných chýb. Pochopte. Písala som to v noci, aby som to stilha vydať. V nedeľu sme boli pri krstnej. A to by som nestihla.

Mám Vás rada.

Suzan ♡

Coment, vote, share.