Milujem Ťa, Ty trdlo

2 ♡

Je tu pokračovanie. Možno trochu krátke. Prajem príjemné čítanie. 😃

„Bia, zvonilo." Vytrhla ma z myšlienok Miška.

„Viem. Už idem." Začala som si baliť veci. Do písania som bola taká zažratá, že som si nevšimla koľko snehu vonku nakydalo. Nestihla som si ani odpísať úlohu z tabule. Veď načo. V pondelok aj tak nejdem do školy.

Do cesty mi skočil Noro: „Bia, ty ma ani nepostískaš? To ti tak ľahko neodpustím!"

Narýchlo som, ho objala a utekala za Miškou. Triedny šašo ako vyšitý.

„Nezájdeme na čaj?" Spýtala sa Miška.

„Jasné." Vyšli sme zo školy a zamierili sme do Koliby. Objednali sme si „nás čaj". Voláme ho tak preto, lebo jeho náš najobľúbenejší.

Nikde sme však nevideli voľné miesto. Čašníčka sa pousmiala aj zaviedla nás ku stolu kde bolo voľné. Ani sa však nečudujem. Bol to zašitý stôl vo vedľajšej miestnosť, kde nebol nikto.

„Bia?"

„Hmm?"

„Chodíš s Norom?" Tak túto otázku som od nej nečakala.

Veľmi dobre vie, že je moja dôverná kamarátka. Keby sa sa ním niečo mala, tak to určite vie. Určite si to myslí preto, lebo Noro jeho taký záletník. Zalieča sa každej babe. Jemu je to jedno.

„Miška moja túto otázku by som od teba nikdy v živote nečakala. Veľmi dobre vieš, že keby som s ním niečo mala vieš to medzi prvými. Sme veľmi dlho kamarátky." No Miške to prišlo strašne vtipné. Začala sa smiať ako trafená. Vôbec som nechápala o čo jej ide.

„Robila som si srandu..."

„Mišinka toto bol dobrý vtip."

„Čo robíš zajtra?"Spýtala sa na znak zmeny témy.

„Vlastne nič, ty?"

„Toto som potrebovala počuť. Pôjdeme sa so segrou sánkovať?"

„Jasné." Nadšene som súhlasila.

Miška má malú sestru Elišku. Eliška má dva roky a je strašne zlatá. A aj múdra. Miška ju má strašne rada.

 Bola smutná, že nemá žiadneho súrodenca. Keď sa dozvedela, že ide mať sestru bola strašne nadšená. Elišku obdarúva veľkou láskou. Je vidno ako sa navzájom ľúbia. No aj ja by som chcela mať mladšiu sestričku.

V Kolibe sme sedeli ešte asi hodinu a rozprávali sme sa o všetkom možnom. V tom nás prerušilo zvonenie telefónu.

Mama: Bia, kde do kelu si? Sú štyri hodiny a teba nikde.

Ja: Mami som s Miškou v Kolibe na čaji. Išli sme zapiť úspešné skončenie prvého polroku.

Mama: Dobre. Do šiestej nech si doma. Dávaj si pozor. Pá

Ja: Ahoj.

Starostlivá mama. Chápem, že sa bojí o mňa aj Riša.

„Ideme?" spýtala som sa Mišky.

„Áno. Môžeme ísť na klzisko?"

„Super. To bude sranda." Súhlasila som s ňou a išli sme zaplatiť.

Vonku ešte viac snežilo. Napadlo asi 10 centimetrov snehu a fajne mrzlo. To bude srandy na klzisku. Chvíľku nám trvalo kým sme tam prišli. Museli sme si dávať pozor, aby sme sa nešmykli na ľade. Nikto tam nebol. Blbli sme ako malé deti, pretekali sme sa. Klzisko sa lesklo ako zrkadlo. Bola len otázka času, ktorá z nás spadne.

Vyhrala tá šikovnejšia. To som bola samozrejme ja. Nepekne som spadla a strašne mi ruplo v ruke. Sedela som na zemi asi 5 sekúnd.

Pribehla ku mne Miška:„Bia s v pohode?"

„Strašne to bolí." povedala som.

„Mala by si ísť domov...Daj mi vedieť"

⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇

Ahojte všetci,
Taak...máme tu ďalšiu časť.
Je tiež trochu kratšia 😃

Dúfam, že sa Vám bude páčiť.

Čo sa stane podľa Vás Bii?
Píšte do komentov. 😃

PS: Ospravedlňujem sa za chyby a preklepy

Suzan ♡

Coment, vote, share ♡