59 ♡

420 22 17
                                    

Prajem príjemné čítanie ☺

„Bia? Nešli by sme do kina?" Opýtal sa ma Paťo v pondelok poobede, keď sme kráčali po chodníku ku nim.

Nedá sa povedať, že sme kráčali. Ja som krívala, a Paťo sa vliekol pomaly za mnou. Bola som pred ním trochu iná. Vedela som, že sa ma čo chvíľu opýta, či s ním nechcem chodiť. Vydedukovala som z nášho posledného rozhovoru. V nedeľu večer.

„ Nechceli sme ísť ku vám?"

„Chceli, ale myslím potom. Veď u nás nemusíme byť tri hodiny."

„Ale ja nemám peniaze."

„Pane bože, veď ti to zaplatím."

„To od teba nemôžem chcieť."

„Bože Bia neblbni. Čo sa stalo?"

„Ale nič."

„Niečo áno. Čo ťa trápi?"

„Všetko je v pohode."

„Asi nie. Včera si bola ako slniečko. Niečo v škole?"

„Nie, tam je to v pohode." Zaklamal som. Nebolo to v pohode. Andrej, Jano a Noro sa na mňa ani nepozreli. A skoro celá trieda riešila mňa a Paťa. Psychiatria. Si mysleli, že som to nepočula.

„Neklam mi." Zastal, a podišiel ku mne bližšie. Jemne mi zastrčil neposlušné vlasy za ucho. Ruky si omotal okolo môjho pása a silno ma objal. Hlavu som si položila na jeho plece, kde som nechala dopadnúť pár sĺz.

Keď som zacítila jeho krásnu vôňu, v bruchu sa mi rozletel roj motýľov a oblialo ma teplo.

„Bia, nechcem ťa stratiť." Zašepkal.

„Prečo by si mal?"

„Bojím sa, že spravím niečo zle, a ty budeš preč mávnutím čarovného prútika."

„To sa nestane. Mám ťa veľmi rada."

„Ja teba ešte viac. Našiel som zmysel života."

„Určite si ho mal aj predtým."

„Nemal, bol som iný."

„Aký?"

„Zlý. Teraz sekám dobrotu. Ublížil som pri tom viacej ľuďom. Takmer som zneužil Ninu. Ach, to bolo strašné obdobie. Som rád, že je to už za mnou."

„Keby som to nevedela, určite by som pobila za to, že si bol dobrý a nie zlý."

„Ty si poklad." Povedal, a vlepil mi pusu na čelo. Chytil ma za ruku, a pobrali sme sa ku nemu domov.

ΟΟΟ

„Bia kam to ideš na tú strednú?" Opýtala sa na teta Lenka, keď sme sedeli v kuchyni za stolom.

„Na konzervatórium."

„Fíha, a čo tam?"

„Mami, veď som ti vravel, že ide študovať spev." Prerušil nás otrávene Paťo.

„Paťko ja viem, že by si ju mal najradšej pre seba, ale chcem sa s ňou aj ja porozprávať."

„Dobre! Keď ju vyspovedáš, tak ju pošli za mnou!" Nahnevane vybehol z kuchyne a tresol dverami.

Neveriacky sme sa na seba s tetou Lenkou pozreli. Len som nad tým pokrútila hlavou.

„Nepoznám ho takého."

„No Bia, to je jeho druhá stránka. Takýto býva, keď sa nehnevá. Občas to trvá aj týždeň."

„Fúha, toto som nevedela. A ani mi to ku nemu nepasuje."

Milujem Ťa, Ty trdloWhere stories live. Discover now