Milujem Ťa, Ty trdlo

48 ♡

Prajem príjemné čítanie 😃

„Bia? Idete von?" Nakukol nám Noro do izby krátko po druhej.

„Čo budeme robiť?"

„Len tak si posedíme. Poďte."

„A kto ide?" Do vrecka som si hodila mobil. Počkala som, kým vyjde von Miška s Terkou a potom som primkla izbu.

„Tak iba chalani z našej izby. A ešte asi aj Jano, neviem."

„Super. To tu budeme čo vlastne robiť?"

„Dnes máme voľný program. Na zajtra ja naplánovaná prechádzka, poobede je voľný program a večer je opekačka. A v nedeľu ráno odchádzame domov. Teda až poobede."

„Tak to je fajn." Povedala Terka, sadajúc na lavičku.

„Hej je. A ako z Maťom?" Podpichol ju Noro. Určite bol od Maťa informovaný.

„Nebavíme sa."

„Terez, to viem. Je mu to ľúto."

„Erik, keby mu to bolo ľúto, príde sa mi ospravedlniť a vyriešime si to.

„Teri, a prečo nejdeš ty? To si možno vraví aj on. A určite mu nie je jedno, že sa s ním nebavíš a si na neho nahnevaná."

„Mala by som ísť." Terka sa chystala zodvihnúť na odchod, ale ďaleko nezašla.

„Tete, prepáč." Povedal Maťo, ktorý sa zjavil za nami.

„Ty prepáč mne."

„Neospravedlňuj sa, moja chyba."

Terka nad tým iba pokrútila hlavou a okamžite sa mu vrhla na pery.

Och bože. Aj ja chcem chalana. Keď vidím Terku a Maťa je mi neskutočne smutno za Patrikom. Aké by bolo bozkávať sa s ním? Aké by bolo držať sa s ním za ruku a bezstarostne vykračovať po ulici? Aké by bolo, keby som zaspávala pri ňom už ako jeho frajerka a nie nocľažníčka? Aké by bolo vlastne chodiť s ním? To sa asi nikdy nedozviem, pretože si Patrik nájde nejakú peknú frajerku a na mňa zabudne.

„Teraz!" Vykríkol Noro a vytrhol na z pekných myšlienok.

Niekto si ma prehodil cez plece a utekal preč. Neviem kam, ale zrazu som sa ocitla pod vodou. Celá taká, aká som bola. V tričku a kraťasoch. Rýchlo som sa vynorila, a snažila sa zistiť, kde som.

Ja, Terka a Miška sme nedobrovoľne skončili v jazere. Voda bola našťastie čistá a teplá. To mohlo napadnúť jedine toho šibnutého Nora. Rozbehla som sa za ním, skočila som mu na chrbát a obaja sme skončili vo vode.

„Hanušová, ty ma raz zabiješ." Skonštatoval, keď sa vynoril.

„Aj ja ťa ľúbim." Odpovedala som z vyplazeným jazykom. Šplechla som na neho vodu a on mi to vrátil. Chvíľku sme sa tam špliechali ako malé deti. Slniečko pomaly zapadalo. Začala mi byť zima, tak som sa rozbehla preč.

„Bibaa." Zakričal Jano, keď som mu pristala v náruči.

Trocha som za zľakla, lebo som nechápala, ako to bolo možné. Jasné, Janko sa mi postavil do cesty.

„Pusti ma, prosím ťa, idem sa prezliecť. Nemienim skončiť zo zápalom pľúc."

„Okamžite padajte z tej vody von. Ste normálny?" Začala po nás kričať učiteľka. Rýchlosťou blesku som vyšla von.

Mobil som si našťastie pár minút pred tým vyložila na lavičku, takže ten je v poriadku. Po ceste som na izbu som ho zvala. V mokrých topánkach som sa vliekla hore po schodoch. Dvere som si rýchlo odomkla a vošla dnu. Z kufru som si vybrala suché spodné prádlo, šampón a osušku.