Milujem Ťa, Ty trdlo

41 ♡

Venované všetkým, ktorý napísali ku minulej časti koment, alebo sa vyjadrili v správe. 😃

Prajem príjemné čítanie 😃

„Mami! Kto kúpil ten dom na konci ulice?" Opýtala som sa s krikom, keď som prišla domov.

„Bia neviem. Že vraj nejaká rodina s chlapcami a dievčaťom." Odpovedala mi mamina s kľudom Američana.

Šuchtavým krokom som sa pobrala do svojej izby. Tam som sa zvalila na posteľ a rozmýšľala nad tým.

Kto by to mohol byť?

Patrik. Napadlo ma ako prvé.

Samozrejme, kto iný by ťa napadol? Ozvalo sa moje svedomie.

Popravde, ani nikto iný. Vybrala som z vrecka mikiny mobil a zapla messenger.

Tak si to teda overíme.

Ja: Ahoj. 😃 Nesťahujete sa náhodou?

Patrik: Nie, prečo?

Ja: Lebo na konci našej ulici bol dom na predaj a dnes som zistila, že ho kúpila nejaká rodina s chlapcami a dievčaťom. Tak ma napadlo sa spýtať teba.

Patrik: Bia, sklamem Ťa, ale nie sme to my. 😭

Ja: To je OK.

Patrik: Dobre 😉

Ja: 😓

Patrik: Čo sa stalo? 😨

Ja: Chýbaš mi. Najradšej by som prišla za tebou, ale nejde to. Už sa ma všetci spytujú čo mi je, a to mi lezie na nervy. Aww.

Patrik: Aj ty mne chýbaš. Bol by som rád, keby si prišla, ale vieš, že to nejde. Nina na mňa striehne na každom kroku. Keby si sa tu zjavila ty, dopadne to zle.

Ja: Viem. Dávaj si pozor.

Patrik: Dávam. Skončil som z hokejom...

Ja: Prečo? Veď si bol nádejný hokejista.

Patrik: Bia je to strašne zložité. Vlastne to bolo kôli tomu úrazu. Ruka je OK, ale horšie je na tom koleno. Koleno je dôležité, a ja som už párkrát mal ten problém s kolenom. Toto ma už úplne dorazilo, pretože mi hocikedy môže vyskočiť koleno. Radšej som to nechal tak, a budem sa naplno venovať škole.

Ja: To mi je ľúto...

Patrik: Aj mne. Dáko bolo, dáko bude.

Ja: Mám ťa rada.

Patrik: Aj na teba. Veľmi.

Zablokovala som mobil odkladajúc na poličku. Nebola som schopná mu odpísať.

Začali ma štípať oči, z ktorých sa začali postupne drať slzy. Nedokázala som tomu zabrániť. Horúce slzy mi stekali po lícach.

Načiahla som sa po vreckovku a zotrela všetky slzy.

„B-"

Vrútil sa mi do izby Rišo. Nestihol povedať viac, ako začiatočné písmeno mena, pretože som ho prerušila: „Rišo, teraz nie."

On na iba otočil a zamrmlal: „Ak ti niečo spravil Patrik, tak ja ho vykastrujem."

Odignorovala som jeho debilnú poznámku. Mladý pán sa so mnou nebaví tak tri týždne odkedy sme sa vrátili z Popradu, a teraz ma zrazu potrebuje.

Áno, už prešlo toľko veľa času. Dnes je 23. apríl. Zostávajú mi dva týždne do prijímačiek.

S Rišom som sa pokúsila aj udobriť, ale nevyšlo to.