Milujem Ťa, Ty trdlo

30 ♡

Prajem prínemné čítanie 😃

Ani neviem, ako som prežila tie tri týždne. Miška, rodina, spolužiaci a občasné správy od Patrika ma držali nad vodou.

So stratou sestry som sa vyrovnávala dosť dlho. Poznačilo ma to. Ešte stále na ňu myslím. Vidno, že to nechalo veľkú stpou aj na mamine. Odvtedy je stále doma. Nechodí do roboty, síce má ešte dva mesiace do pôrodu. V kancelárií mohla sedieť.

Popravde som vďačná za to, že ostala doma. Teraz sa na ňu môžem obracať 24 hodín denne.

Ani som nestihla registrovať pondelok, a už bol piatok. Takto to išlo ďalej rýchlosťou vody. Mám na mysli tak ďalej, že už bolo dávno po veľkej noci. Aj po veľkonočných prázdninách.

Zajtra ma čakalo Testovanie 9 začiatkom mája  prijímačky. No a samozrejme úspešné ukončenie deviateho ročníka.

Ako prvú školu som si dala informačných technológií odbor grafik digitálnych médií a druhú školu tiež tam, len odbor pracovník marketingu.

Keď som to oznámila našej výchovnej poradkyni, tá skoro skolabovala. Totižto všetci si mysleli, že chcem byť učiteľka.

Lenže ja som si to rozmyslela. Najbližšia pedagogická škola bola asi 70 kilometrov od Bukovského Dubovca. A od nás tam ani nejde priamý spoj. Takže by som musela byť na internáte. A tam som fakt nechcela byť. Chcem byť doma, so svojou rodinou a kamarátmi.

Síce si poviete, že je na internáte sranda a nové zážitky.

No popravde som nebola na 100% rouhodnutá školami. Ten grafik sa mi celkom pozdával, ale hlási sa tam strašne veľa detí. No a berú iba 30.

No a mne to v šole zas až tak nejde. Na polročnom vysvedčení som mala jednu troju.

Niekto si možmo povie, že pre jednu trojku sa svet nezrúti. Lenže zvyšok som mala dvojky od vrchu po spdok. Dobre. Asi tri jednotky tam boli.

Ale veď niekde sa dostanem. To som si vravela každý deň.

Aj listy od FaŠoka mi neustále chodili. Už ma to prestávalo baviť. Skoro každý deň jeden list. A v ňom stále písal ako ma miluje.

Už ma to unavovalo. Neustále to čítať. Keby ma tak veľmi chcel, oslovil by ma normálne. Mohli by sme ísť spolu von. A tým by to aj haslo.

Mala som podozrenie, že to je Jano. Odkedy som prišla s Popradu, začal sa okolo mňa viac motať. Takže to mohol byť v kľude aj on. Ani by to nemal ďaleko, keďže e susedia.

Lenže ja som milovala len jedného chlapca. Chlapca, ktorý zostal v Poprade. Nemala som s tej lásky ku memu skoro nič.

Keď sme párkrát skypovali, nezmienil sa o tom, že ma má rád, nič. Keď som mu to povedala ja, odpovedal ,Aj ja teba‘.

Neviem, aký bol Patrik predtým. Odkedy som ho nevidel - v správach, a keď sme skypovali, mi pripadal tak bez života.

Bola som si vedomá, že za to môžem ja. Ale mohol to byť aj niekto iný. Možno si našiel frajerku a nemá to srcde mi napísať, že je koniec.

Lenže on bol ten, ktorý mi dával najavo, že mu na mne záleží. No a mne to bolo jedno, až do dňa, kým som prišla domov. Až vtedy som všetko pochopila.

„Bia môžeme ísť?” opýtala sa ma mamina. Dnes je ten koncert.

„Idem.”

Ešte som skontrolovala svoj vzhľad v zrkalde a rýchlo som zbehla dole, kde ma už čakala mamina.