Milujem Ťa, Ty trdlo

11 ♡

Príjemné čítanie.    

Keď som sa ráno zobudila, moja prvá cesta viedla ku oknu. Vyzrela som von oknom a moje srdce zaplesalo od radosti. Všetko pokryla biela perinka snehu. Ešte stále celkom husto snežilo. Juchú. Na dnes som nemala žiadne plán. Spravím si oddychový deň. Popíšem s Miškou. Budem čítať. Veď mám aj tak oddychovať. Večer pôjdem možno na nejakú prechádzku. No, ale mala by som sa aj dačo učiť. 6. apríla monitor. 8.mája prijímačky. Dobre, ale dosť školy! Ide sa raňajkovať!

„Dobré ráno." Pozdravila som babku, ktorá sedela v kuchyni za stolom, pila kávu a čítala noviny.

„Dobré ráno." Odzdravila babka a posunula mi tanier z raňajkami. Chlebík s medom a kakao. Mňamky. S chuťou som sa pustila do jedla.

„Ako bolo včera?"

„Super."

„To som rada, že sa ti to páči."

„Aj ja. Myslela som, že sa budem nudiť. S Oliverom je sranda." Povedala som natešene. To som bola v podstate iba jeden deň.

„Ten keď počul, že prídeš bol taký rád."

„Fakt? Ja som si myslela, že ani nevie, že má sesternicu menom Bianka." Povedala som nazlostene.

„Ale Bibka. Oliver ťa má rád. Je rád, že si prišla."

Nad tým som sa musela pousmiať.

„Ďakujem. Idem hore." Poďakovala som. Vzala som tanier s hrnčekom. Dala som ho do drezu a vybehla hore po schodoch. Hneď som si to zamierila do kúpeľky, aby som si spravila rannú hygienu. Umyla som si zuby, tvár a spravila ľahký make-up. Vlasy som si vypla do drdolu. Spokojná sama so sebou som sa pobrala naspäť do izby. Obliekla som si obľúbené šedé tepláky a svetlomodrú mikinu. Zapla som si notebook a prihlásila som sa na facebook.

Jano: Ahoj Bia. Ako sa máš?

Ja: Ahoj mám sa dobre. Čo ty?

Jano: Aj ja sa mám dobre. Čo porábaš?

Ja: Nič ty? Nemal by si byť náhodou v škole na technike?

Jano: Veď som.

Používateľ Jano odoslal fotku.

Na tej fotke bola naša trieda. A v nej nič. Doslova nič. Prázdna trieda.

Ja: To prečo?

Jano: Prerábajú nám triedu.

Ja: Janko, prosím ťa dávaj pozor v škole. Idem robiť niečo iné keď ste v škole. Nejdem ťa zabáva, ahoj.

Jano: Bia ty ma nikdy nezabávaš nechoď prosím.

Ja: Ja musím ísť. Veď keď budem celé dni sedieť za notebookom tak priberiem. A ja som sa prišla liečiť a nie závisláčiť. Tak pá. :P

A odhlásila som sa. Nechcelo sa mi s ním písať. Nieže by som ho nemala rada. Veď som bola do neho buchnutá. Po tom našom prvom ale aj poslednom bozku som s ním nebola. Teda aspoň dúfam, že poslednom. A boli tu nové tváre: Patrik a Tomáš. Keď som si na nich spomenula musela som sa pousmiať. S Patrikom ma vždy bude spájať moja prvá cesta do popradského obchodu. A s Tomášom zimák. Teda Oliverova obývačka. Ktovie čo ešte stihnem vysrstiť. Mala by som zavolať mamine.

Ja: Ahoj mami. Ako sa máš?

Mama: Bianka!! Ahoj mám sa dobre. Chýbaš nám.

Ja: Aj vy mne.

Mama: No a ako sa máš ty?

Ja: Mám sa fajn.

Mama: No nejaké zážitky spod Tatier mi povieš?

Ja: Predvčerom na babka poslala samú do obchodu. Podrobne mi opísala cestu. Ale to by nebola Bia keby ju nezabudla. Tak som nejak išla. Potom som stretla chlapca tak som sa ho opýtala sa cestu. Ten ma s radosťou odprevadil tam aj domov.

Mama: Bibka ty si také trdlo. Ešteže sa ti nič nestalo.

Ja: ešte som neskončila mami. Ten chalan je Oliverov sused a má staršieho brata a mladšiu sestru. A všetci sa s Oliverom kamarátia.

Mama: To je super.

Ja: Hej. A včera sme boli na zimáku a potom na čaji.

Mama: No ty sa máš dobre.

Ja: Ako sa má oco a Rišo?

Mama: Rišo je od tvojho odchodu nejaký smutný. Nevychádza z izby, iba škola a učenie. Oco je v pohode. Rišo ti nevolal?

Ja: Nie mami. Ako sa má môj budúci súrodenec?

Mama: Dobre. Vo štvrtok idem na kontrolu.

Ja: Kedy budeme vedieť či to je chlapec alebo dievča?

Mama: Neviem Bibka. Čo by si chcela.

Ja: No keďže mám brata chcelo by to sestru. A Keďže má Rišo sestru chcelo by to brata. Chcem aby to bolo zdravé.

Mama: Áno to je najdôležitejšie.

Ja: Dobre mami idem pá.

Mama: Ľúbim ťa. Ahoj. Dávaj si pozor.

Ja: Aj ja teba ahoj.

Ukončila som hovor. Chvíľku to chcelo pokeckať s mamou. Odkedy som sem prišla nevolala som jej. Ktoviečo je s Rišom. Ten sa nám asi zaľúbil. Prečo iné by nevychádzal z izby? A učil by sa? Alebo by ho zdrvil tak ten odchod? Neviem.

***

„Babka idem sa prejsť!." Zakričala som na babku. Obliekla som si modré rifle, tričko a ružovú mikinu. Zbehla som dolu po schodoch. V kuchyni bola babka.

„Kde?"

„Iba tuto na koniec ulice."

„Sama?"

„Áno."

„Dobre tak choď. Dávaj si pozor."

„Dobre pá."

 Fú. Som sa zľakla, že ma nepustí. Poznám tu iba cestu do obchodu. S trochou šťastia tam bez problému potrafím.

 Obula som si čižmy a obliekla si svoj čierny kabát. Okolo krku som si zakrútila šál. Ešte čiapku a môžem ísť.

 Pomaly som vyšla z dvora. Ešte stále snežilo. Sneží od včera večera. Ale je riadna zima. Aj lyžovať by som sa mohla ísť. No, ale nemám s kým. Keby som bola doma určite by sme sa chodili cez víkendy a prázdniny. Čo tu budem ešte robiť? Stretnem Olivera, Patrika, Tomáša, Maťu a dvojičky? Pôjdeme na zimák? Alebo aspoň von? Chcela by som ešte niekam s nimi ísť. Bolo mi s nimi fajn. Oliver mi hovoril, že ma zoberie aj do školy. Lenže keď majú teraz prázdniny, bude to najskôr o týždeň. 

A čo budem týždeň robiť? Ak pôjde Oliver a dvojičky niekde s krstnými. Tak budem s babkou. A babka ma pošle do obchodu kde po ceste stretnem toho otravného Patrika.

 Myšlienky mi prúdili hlavou ako besné. Ani som si nevšimla, ako ďaleko som zašla. Bola som už na moste. „ÁÁÁÁ" vykríkla som. Nestihla som sa ani spamätať. Spadla som na zem a udrela si hlavu.

Taak. Ahojte je tu ďalšia časť. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Je to trochu dramatickejšie.  Chcela som pridať aj niečo cez týždeň, lenže som bola chorá a mala som teplotu. Prespala som skoro celé prázdniny. :( Miesto toho aby som si išla omrknúť krásu Popradu a Tatier. No nevadí. Ďakujem pekne Miške za novú krásnu obálku a Vám ďakujem, že ste čakali celý týždeň na novú časť. Ďakujem za krásnych + 385 redas a +20 votes. Ďakujem, ďakujem a ešte raz veľmi pekne ďakujem.

(Miška, viem že to nie je podľa tvojich predstáv. Ssnáď sa Ti to aspoň trochu páčilo. Dúfam, že ma zajtra neukameňuješ. )

Suzan.