Milujem Ťa, Ty trdlo

18 ♡

WARNING: Môže obsahovať aj nadávky.

Prajem príjemné čítanie. 😃
V minilej časti:

Nemusíš. Ak nechceš," povedala som jej.

„Chcem aby si to vedela."

„Ja vám to dopoviem," chopil sa slova Tomáš, „Keď som mal deväť dozvedel som sa...."

🔵🔵🔵

„Dozvedel som sa, že Maťa a Paťo nie sú moji súrodenci." dokončil Tomáš vetu. Uvidela som, ako sa mu v očiach zaleakli slzy.

„Ako to?" neveriacky som sa opýtala. Bola som z toho vyklepaná a prakvapená. Veľmi. Veď sa na seba dosť podobali. No Maťa a Patrik viac. Nikdy by ma nenapadlo, že Tomáš nie je ich brat. Teda je ich nevlastný brat.

„Moja mama bola Annina sestra. Anna je Patrikova a Maťina mama. Ja som sa narodil keď mala mama 17 rokov. Po pôrode zomrela. Chceli ma dať na adopciu, lenže Anna si ma osvojila." dokončil Tomáš. Bolo mi to veľmi ľúto.

„Je mi to ľúto." povedala som. Hodila som sa Tomovi do náručia a začala som plakať. Aj za neho. Sama neviem, ako sa cítil on. Nieto ako ja.

„Bia, pššt." tíšil ma Tomáš. Po chcíľke som prestala plakať.

„Ešte by som rada vedieť odkiaľ poznáš Paťa a Maťu, Miška."

„Bia, to je veľmi dlhý príbeh..." povedala Patrik.

„Lenže..."

„..ja viem, chceli ti to povedať." skočil mi do reči Tomáš.

„Prosím..." poprosila som.

„No dobre," odpovedal rezignovane Paťo, „Keď som mal trinásť bol som s Maťou v tábore. Bolo to v Oravskej Lesnej. Stertol som tam aj jedno pekné dievčatko, asi v mojom veku. Vola sa Miška. Áno ja to táto Miška, tvoja najlepšia kamarátka. Aspoň myslím. Po pár dňoch sme sa skamarátili. Zoznámil som ju s Maťou. Stali sa s nich kamarátky. Zostával nám ešte týždeň táboru. Ja som sa bezhlavo zamiloval do Mišky. Vtedty som jej to povedal, a začali sme spolu chodiť. Síce sa hovorí, že táborová láska nevydrží. A ešte k tomu bývame od seda dosť ďaleko."

„Lenže ten de*il ti nepovedal všetko!" skríkla Miška.

„Heej. Kľudm Ideme tu vyriešiť nejaké veci. A nie hádať sa." skrýkol po nich Tomáš.

„Ale nikoho nejdeme dávať znovu dokopy," ozvala sa Maťa. Nad tým som sa musela pousmiať.

„Ja som som tam bola s Laurou. Vieš to je moja sesternica. Keď sa ma Paťo opýtal či s ním chcem chodiť, neváhala som, pretože mi padol do oka,"dopovedala Miška.

Prekvapene som sa na nich pozrela. Raz na Mišku, potom na Paťa. Nechápala son tomu. Dnes bolo toho na mňa priveľa. Patrik podviedol Mišku v tábore? Hovorí sa, že stará láska nehrdzavie. Aj tak tomu nechápem. Moja najlepšia kamarátka mi nepovedala, že zažila táborovú lásku. A tá ju ešte podviedla so sestrenicou. Takže od Patrika ruky dalej. Radšej. Nepotrebujem skončiť podvedená s najbližšou štetkou, ktorá sa na neho pozriel. Neviem, čo tu píšem za kraviny, keď ho mám rada ako kamaráta.

„Miška, prečo si mi to nepovedala?" spýtala som sa po chvíľke ticha.

„Pretože tento tu nestojí za reč," ukázala na Patrika a hodila po ňom prvé čo jej prišo pod ruku. Bola to dobrá 500 stranová kniha s tvrdou väzbou. Keďže má Miška v celku dobrú mušku trafila ho. A to rovno do nosa. Áno, do nosa s knihou, ktorá môže mať okolo polkila.

„Miša, ty nie si normálna?!" skrýkol Patrik a chytil sa za nos. Po rukách mu začala stekať červená temutina. Krv.

„Hej! Kľudnite sa!" skríkla som po nich.

„A ty," doplnil ma Tomáš, „sa choď umýť." Patrik spravil ako mu Tomáš kázal. Pomaly sa pobral do kúpelni. Asi si to zaslúžil. No na jednej strane my ho prišlo ľúto. Miška po ňom nemusela hodiť tú knihu. Všetko sa dá riešiť s chladnou hlavou.

„Všetko v poriadku?," opýtala som sa Paťa, keď sa vrátil z kúpelne. Iba prikívol hlavou a sadol si si bokom. Asi kôli Miške. Ja stále nechápem, že s ním chodila.

„No ešte ste to asi nedokončili," ozval sa po chvíľke ticha Tomo.

„Ale prečo nestojí za reč?" nechápavo som sa spýtala ja.

„Lebo môj múdry braček podviedol Mišku s Laurou," dokončila to Maťa. Ja som nahodila ešte nechápavejší výraz. Miška stihla mať chlapca, a stihla byť podvedená za jeden týždeň. Možno aj menej. Dnes bolo toho na mňa priveľa. A bodka!

„Miška, večer mi dlžíš veľmi veľa vysvetľovania." skonštatovala som smutne.

„Dobre."

„Hm. Ešte by son chcel uviesť niečo na pravú mieru. A chcel by som aby, to urobila aj Miška." ozval sa konečne Patrik.

„Počúvame."

„Miška," povedal, „chcel by som sa ti ospravedlniť za to, čo som urobil. Je mi to ľúto, bol som hlupák. Nemysli, si že si ťa chcem získať naspäť. Nie. Len ti dlžím ospravedlnenie."

„Patrik aj ja tebe. Za ten nos. Veď mali 13. A trvalo to pri najhoršom tri dni." povedala Miška. Nebola som zvyknutá na jej náhlu zmenu nálad. Bolo mi to divné. Možno bola do neho ešte trochu buchnutá.

„Zakopeme vojnovú sekeru?"

„Jasné." a to sa na neho doslova hodila. Nie nepreháňam. Hodila sa mu okolo krku a postískala ho. Musela som sa nad nimi pousmiať. Vážne by sa ku sebe hodili.

„Mládež, ja vás nechcem rušiť, ale už musíme ísť," vyrušila som ich po dlhej chvíľi obíjmania.

„No tak čaute," pozdravili sme ich.

V strachu sme sa vybrali tmavou popradskou ulicou domov. Dorazili sme s päť minútovou rezervou. Mamina nás pochválila, že sme dodržali slovo. Ešte prebehol klasický výsluch. Otázky typu: Kto sú tí chalani? Koľko majú rokov? Koľká skončila Maťa? Nerobili sme hluk? Nie ste hladné alebo smädné? Nevihodili vás ich rodičia? Čo ste robili? A podobne... Nejako sme ich ukecali, že sme úplne v pohode. Konečne nás pustili hore. Poslala som Mišku do sprchy. Potom som išla ja. Konečne moja postieľka. Zajtra ide Miška domov. Čo tu budem bez nej robiť?

„Miška? Povieš mi to všetko s Patrikom?" opýtala som sa po chvíli ležania v posteli.

„Neni to zaujímavé."

„Ale prosíím," obiedzala som ďalej.

„No dobre. Keď som mala trinásť mamina ma poslala do táboru. Tábor bol v Oravskej Lesnej. Veľmi som sa tešila, že spoznám nových ľudí. Bolo tam dosť veľa detí. Boli sme tam z celého slovenska. Na izbe som bola s Laurou. Vieš, sesternica. Keď nám ostával už iba týždeň....." Miška radostne ďalej rozprávala. Ale neviem, či ju niekto počúval. Ja som totižto zaspala v rytme jej slov. Koniec som si mohla domyslieť vo svojích snoch.

⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇

Ahojte všetci. Konečne som sa dokopala ku dopísanui tejto časti. Mám po Monitore. Huráá. Za túto časť ma môžete rovno ukameňovať. Zo začiatku je smutná. Potom tam je vysvetlenie o Patrikovi a Miške. Miška mu rozbije nos a potom sa stískajú? Som hoden na ukameňivanie, viem. Ale tým rozbitým nosom som trošku spravila Mišku drastickejšou ako je. No k tomu nápadu som prišla cez brata. V stredu som písala časť. Brat z kuchyne na mňa kričla: „Tečie mi krv z nosa." Tak ma napadlo že prečo nerozbyť Patrikovi nos. 😂😂
Prosím Vás. Napíšte mi do komentu či máye radšej Patrika alebo Tomáša. Prosím Vás aj o úprimný názor. Chcrm predsa vedieť čo píšem zle. Ďalujem za + 760 redas a + 50 votes. Ďakujem, že trpezlivo čakáte. Pozdravujem 4% báb z Čiech, ktoré to čítajú. Som veľmi rada. Mám Vás všetky rada. Aj Vás pár chalanov, čo to čítate. Už nejdem kecať, lebo je to nejaké dlhé. Prajem pekný víkend.
PS: Ospravedlňujem sa za chyby a prekpely.

Suzan ♡

Coment, vote, share. ♡