Milujem Ťa, Ty trdlo

28 ♡

Prajem príjemné čítanie 😃

„Píp-píp-píp-píp.” zobudil ma zvuk toho otrasného budíka. S nechuťou som tresla po budíku, aby prestal zvoniť. Neznášam vstávanie v pondelook. Je to niečo hrozné.

Slimačím tempom som odkopla moju teplučkú perinu. Vykukla som von oknom. Prší. To dnes bude zas deň. Prší, je pondelok a to ešte po prázdnách. Pre mňa trojtýždňových prázdninách.

Moja prvá cesta viedla ku skrini. Vybrala som si z nej modré džínsy, tričko a mikinu.

„Dobré ránko.” Pozdravila som rodičov a Riša.

„Aj tebe.” povedala mamina.

Sadla som si na svoje miesto. Mamina položila predo mňa rožok s nutelou a kakao. S chuťou som zahryzla do rožka. Posledné sústo som spláchla kakaom.

Vybehla som si do izby ešte po tašku. Samozrejme som sa zastavila v kúpeľni. Umyla som si zuby. Na tvár som si naniesla jemnú vrstvu mejkapu. Vlasy. To je môj každo ranný problém.

Nikdy neviem, čo s mojimi dlhými vlasmi. Ani rozpustené, ani vo vrkoči. Za ten posledný rok, čo som nebola u kaderníčky mi poriadne narástli.

Nikdy son o ne tak nedbala. Bolo mi v podstate jedno či sú dlhé alebo krátke. Keď bolo treba mamina ma ostrihala. No naposledy som zistila, že to mám krivo. Tak som sa vzala ku kaderníčke. Tá ti to zarovnala, s tým že mi musela odstrihnúť 5 centimetrov.

Ale fakt by sa ich zišlo skrátiť. No len o trošku. Páčili sa mi, keď som ich mala takéto dlhé. Takmer po pás.

Po dlhom rozhodovaní so si vzala gumičku a hrebeň. Zamierila som si to rovno do kuchyne.

„Mami? Učešeš ma?”

„Jasné.” Odpovedala mi s radosťou.

Sadla som si na stoličku. Mamina vzala do ruky hrebeň a začala ma česať.

„Ďakujem.” Povedala som jej, keď bola hotová.

„Nechceš zviezť?”

„Jasné, kam ideš?”

„Na kontrolu. Čakám ťa v aute.”

Rýchlo som vybehla hore po tašku. Obula som si topánky, a obliekla vetrovku.

Za pár minút sme zastali pred školou. Ach bože. Zas tá škola. V Poprade mi bolo taak dobre. Vkročila som do našej šatni. Rýchlo som si vyzliekla bundu, a vyzula topánky. Na plece som si dala tašku a vošla som do triedy.

Vo dverách som zostala prekvapene stáť. To, čo som tam videla ma dosť zarazilo. Nejaký ryšavý chlapec sa tam bozkával s nejakou babou.

Vyšla som pred triedu. 9. trieda. Bolo jasne napísané na dverách. Takže to bude nášnový spolužiak. Ale tá baba?

Keď som bola v triede, priblížila som sa ku nim.

„MIŠKA?? ERIK??” Vykríkla som prekvapene.

Čo do pekla tu robí Erik? Áno ten Erik z Popradu. Ten Oliverov spolužiak. A prečo sa do kelu bozkáva s Miškou? Veď tá išla po Tomášovi.

Keď začuli môj výkrik, rýchlo sa od seba otrhli.

„Bia?” zvolali obaja jendohlasne.

„No duch vari nie som. Či áno? A nechápem, čo tu vydvaja robíte. Teda chápem čo tu robí Miška, ale čo tu robíš ty, Erik nechápem.”

„Noo,” začaka vysvetľovať Miška, „Erik je náš nový spolužiak.”

„No to som už došlo. Ale nechápem, prečo ste sa bozkávali.” odpovedala som jej.