Milujem Ťa, Ty trdlo

43 ♡

Prajem príjemné čítanie 😃

„Už idem!" Ozval sa Patrikov hlas spoza dverí a v tú ranu som si vydýchla. Už nás delia iba vchodové dvere.

„Ahoj." Pozdravila som Patrika, keď ich otvoril.

Prekvapene sa na mňa pozrel a ostal stáť ako prikovaný.

V jeho pohľade sa dali vyčítať všetky emócie. Radosť, smútok, prekvapenie a sklamanie.

Aj ja som tam zostala stáť ako prikovaná. Nie pretože ho vidím, ale pretože sa predo mnou zjavil iba v teplákoch.

Už som viac nevydržala len tak stáť. Bolo mi jedno, či nás niekto vidí, alebo nie, vrhla som sa mu do náručia. On ma oblapil rukami, a privinul si ma bližšie. Toto mi chýbalo. Jeho pevné objatie plné lásky? Asi áno.

„Bia auu."

„Ups, prepáč."

Odtiahla som sa od neho, keď zaukal. Trochu som odstúpila a hľadala na ňom dôvod bolesti. Prezrela som si ho od hlavy po päty. Všimla som si rozťatú peru a na bruchu obrovskú fialovú modrinu.

„Poď ďalej."

„A môžem?"

„No, slečna Hanušová, ak nebudete robiť v sprche neplechu, tak nech sa páči."

„Vaše želanie mi je rozkazom." Odpovedala som mu z úškrnom. Zavrela som za sebou vchodové dvere a vyzula si topánky.

„Bia som v izbe. Prídi za mnou." Začula som z hora kričať Patrika.

Vyšla som hore po schodoch a otvorila dvere Patrikovej izby. Patrik stál pri skrini a obliekal si tričko. Aspoň že tak.

„Bia veď som ti vravel, že nemáš chodiť. Načo si do pekla prišla?" Začal rozhovor celkom mrzuto Patrik.

„Ja viem, že si mi to povedal. Momentálne som v tom celkom nevinne. Mamina mi povedala v piatok, že sa mám zbaliť. Zbalila som sa a ona ma dotrepala sem. Nieže by som nebola rada. Chýbalo mi to tu, ale mala som aj obavy čo mi povieš, keď ma uvidíš. Ak som mnou nechceš byť, stačí povedať. Tam sú dvere ja odídem." Postavila som sa na odchod, no schmatol ma za ruku a zastavil.

„Bia ja nechcem aby si odišla. Som rád, že si tu."

„No nevyzerá to tak."

„Prepáč." Povedal ospravedlňujúco. Pritisol sa ku mne a ešte raz ma objal.

„Inak čo si zas robil? Ty si furt dotlčený."

„Bol som si niečo vybaviť s Alexom."

„Patrik! Ty nie si normálny!" Skríkla som po ňom nahnevane.

„To bolo za teba."

„To si cením, ale fakt si to nemusel robiť. Pozri ako zase vyzeráš."

,,Musel som to spraviť."

„Keď myslíš. Čo ti na to povedali rodičia?"

„Nič. Ja chodím bežne dotlčený."

„Typujem, že tú modrinu na bruchu nevideli."

„Nie nevideli. Nechodím doma bežne bez trička."

„No ale teraz si bol bez trička."

„Lebo som vyšiel zo sprchy. A prosím ťa ta modrina zostane iba medzi nami. Nikto o nej nevie, tak chcem aby to tak aj ostalo."

„Dobre. Inak ako si to vyriešil s tým Alexom?"

„Výmena názorov a trochu sme sa pochytili. Ale je hlavné, že mám dá Nina pokoj."