Milujem Ťa, Ty trdlo

27 ♡

Prajem príjemné čítanie 😃

„Píp." Prebral ma zvuk SMS-ky.

Kurnik. Kto mi tak skoro ráno píše? Asi niekoho zabijem. Mne sa nechcee...S nechuťou som sa načiahla po mobil.

13:13. Udrel mi čas do očí. Čože? To som nejak dlho spala. Mobil som položila na stôl. Prevalila som sa na druhý bok, a znova som zaspala.

„Pííp." Ozval sa znova zvku SMS-ky. Môj mobil bol neodbitný. S nechuťou som otvorila správu. Stálo v nej:

Dobré ránko Šípková Ruženka,
Dúfam, že som Ťa nezobudil, alebo že ste ešte neodišli. Kedy odchádzate?
Patrik

A v druhej bolo:

Bia? Však ste ešte neodiši? 😨😱😱😱

Rýchlo som mu odpísala:

Dobré ránko Šípkový Princ 😂
(Aké milé oslovenie 😂😂)
Nie ešte sme neodišli. Ale si ma zobudil. Hnevám sa na teba.
Šípková Ruženka 😂

Ale prepáč Ruženka,
Keď sa budete chystať na odchod, tak mi napíš.
(A to oslovenie Šípkový Princ sa mi zapáčilo 😂)
Šípkový Princ

Ach bože. To je trdlo. S nechuťou som sa rozhodla vstať. Vzala som si veci a putovala som do kúpeľne. Pustila som na seba prúd studenej vody. Potrebovala som sa prebrať. Rýhlo som odstavila vodu, a vyliezla von. Zababušila som sa do neveľkej modrej osušky. Prešla som do izy, kde som sa usušila a obliekla.

„Dobré ránko." Popriala som všetkých.

„Aj tebe Šípková Ruženka." Ozvala sa babka.

Akože REALLY? Čo majú všetci s tou Šípkovou Ruženkou? Veď som sa potrebovala poriadne vyspať...To nikto nechápe...

„Bia? Máš všetko?" spýtala sa ma mamina už po desiatykrát.

„Áno."

„Tak môžme už ísť?"

„Nie! Daj mi ešte 15 minút!" skrýkla som.

Ešte som sa nestilha rozlúčiť s krstnými a Liptákovcam. Rýchlo som sa rozbehla ku krstným. Mojich 15 minút akurát začalo plynúť.

„Mám ťa rád. Dávaj si na seba pozor. A správne sa rozhodni. Myslím v chalanovi." Pošepkal mi Oliver, keď som sa s ním lúčila.

„Aj ja teba. Maj sa."

„Bia, v lete ťa tu čakáme. Maj sa." Povedala mi krstná.

Ešte som narýchlo objala dvojičky a uja Martina. Na rozolúčku som im zakívala, a rozbehla som sa ku domu Liptákovcov.

„Cŕŕŕn." Rozozvučal sa zvonček v dome.

„Bia?" vyvalil na mňa prekvapene Tomáš oči.

„No čakal si niekoho iného?" opýtala som sa ho podráždene.

„No prepáč. Čo so želáš?"

„Zavoláš prosím ťa Patrika?"

„Jasné. Počkaj." Povedal a zmizol v dome.

Za pár sekúnd sa tam zjavil Patrik.

„Už som si myslel, že sa neprídeš ani rozlúčiť." Nahodil reč.

„Neboj sa Šípkový Princ." odpovedala som mu. V tom sme sa začali smiať. Pomalým krokom sme dorazli ku autu. Ešte tu nebola ani mamina, ani Miška.