Milujem Ťa, Ty trdlo

13 ♡

Prajem príjemné čitanie. :)

O chvíľku sa otvorili dvere. Keď som zbadala dotyčnú osobu, zostala som v nemom úžase. Nezmohla som sa ani na pol slova. Len som sa na neho pozerala s otvorenou pusou.....

🔵🔵🔵

,,P-Patrik?" vykoktala som po hodnej chvíľke so seba.

,,Áno" odpovedal ustarosteným hlasom.
Ešte pár sekúnd stál vo dverách. Keď sa konečne pohol prišiel ku mne a objal ma. Objatie som mu opätovala. Pritisol si ma na hruď a začal ma hladkať po vlasoch. Bolo to niečo úžasné. Keď ma doobímal sadol si na stoličku pod oknom.
,,Prečo si prišiel?" opýtala som sa Patrika po chvíľke ticha.
,,No vieš..." začal neisto. ,,Ja som ťa zachránil."
Prosím? Patrik Lipták je môj záchranca? To sa mi ani nesnívalo. To on tu kôli mne skoro skolaboval? Ja neverím...Nikdy by ma to nenapadlo. Potom by som to skôr asi povedala na Tomáša.

,,Ďakujem." to bolo jediné na čo som sa zmohla. Keby bol blišie asi by som sa mu hodila okolo krku.

,,Nemáš začo. A prepáč, že som bol na začiatku taký hnusný....no boli tam nejaké problémy. A ja som si neuvedomil pár vecí, pohádal som sa s Tomášom. Je dosť možné, že ti aj povedal, aký som grázel. A obaja s Tomášom vieme, že to tak nie je. Takže som normálny chalan. Žiaden grázel."
Konečne mi do seba všetko zapadlo. Tomáš hovoril zlé veci na Patrika v zápale hnevu. Takže babkine ódy boli asi pravdiné. Patrik by neublížil ani muche. Jasné. Veď ma zachránil, a to sa poznáme iba pár dní.

,,To je v poriadku. Ja ďakujem, že ai ma zachránil. Ktovie, ako by to bolo bez teba."
,,Bia, čo ti vlastne je?"
,,Slabí otras mozgu a zašívali mi hlavu a koleno."
,,Jaj bože. Ja som tu na teba dlho čakal. Bol som s toho taký vystresovaný, že som skoro skolaboval."
,,Doktor mi povedal, že ma doniesol nejaký zlatý chalan, ktorý tu skoro skolaboval."
V tom sme už obidvaja vybuchli od smiechu. Ani neviem, čo mu prišlo na tom smiešne.
Rozprávali sme sa ešte hodnú chvíľku. Nakoniec Patrika vyhodila sestrička so slovami, že sa už návštevné hodiny skončili. Tochu som sa nudila tak aom sa rozhodla napísať Miške.
Ja: Ahoj. Ako sa máš?
Miška: Ahoj. Mám sa dobre. Čo ty?
Ja: Aj ja. Neuveríš kto je môj záchranca...
Miška: Tak Jano to určite nebol..
Ja: To nebol...nwm ako by sa dostal do Popradu...😂😂
Miška: Tak kto to bol?
Ja: Patrik....
Miška: To ten čo ťa viedol do obchodu?
Ja: Áno...
Miška: A nevravela si, že to je nejaký grázel?
Ja: Vravela...
Miška: A?
Ja: No on sa mi ospravedlnil..A bol te skoro celý deň. Teraz odišiel pred chvíľkou. Sestrička ho vyhodila 😂
Miška: Aspoň si sa nenudila...
Ja: Veď to...
Miška: Jano tiež skoro skolaboval keď som mu povedala, že si v nemocnici...😂
Ja: 😂😂😂
Miška: Skoro nasadol na vlak, ktorý ide do Popradu...Ale vynadala som mu, či je načisto šibnutý.
Ja: To si nemusela...
Miška: Ale musela...Odvtedy ako si odišla ovráva o tebe každý boží deň..
Ja: Láska hory prenáša 😂😂
Miška: Biba tebe načisto šibe??
Ja: Aj ja ťa ľúbim Miška..😂😂💙
Miška: Vieš čo?
Ja: Neviem...
Miška: Idem preč...
Ja: Nechoď....už som normálna...
Miška: Dobre ty koza 😂😂
Ja: Zajtra idem domov...
Miška: Akože DOMOV??
Ja: Nie ty trúba...z nemocnice...ku babke domov...
Miška: A ja som sa tešila...
Ja: Budeš musieť počkať...
Miška: Dobre musím ísť...zajtra skoro vstávam...nie ako ty
Ja: Tak dobrú...
Miška: Aj tebe...zajtra ti pošlem nejaké úlohy
Ja: Dobre ďakuje...dobrú noc....

🔵🔵🔵

„Doma budeš oddychovať. Žiaden šport ani telesná námaha... v piatok prídeš vyťahovať štichy..." hovoril mi doktor už po neviem koľký krát.

Áno dnes je ten deň D. Prepustili ma z nemocnice. Idem domov. Ale nie domov ako domov. Idem ku starkej a pobudnem si tu ešte presne 11 dní. Potom pôjdem konečne domov. Konečne? Pravdu povediac, mi bude aj trochu smutno. Za babkou. Oliverom, krstnými, dvojičkamo, Patrikom, Tomášom a Maťou. Nikoho iného tu už nepoznám. Zatiaľ. Oliver mi sľúbil, že ma zoberie aj do školy...Veď uvidíme.
Pred nemocnicou ma čakal ujo Martin. Mlčky som si sadla do auta. O pár minúr sme zastali pred babkiným domom. Pozdravila som krstných a zamierila som dnu. Babka ma privítala s otvorenou náručou a už mi naberala obed. Tie nemocničné obedy neboli bohvie čo. Išla som sa vyzuť a prezliecť.
„Dobrú chuť." popriala mi babka, keď som sa vrátila.

„Aj tebe.", povedala som, „Vieš, kto je môj záchranca?" spýtala som sa babky. S chuťou som sa pustila do jedla. Bolo to fakt výborné.
„Neviem Bia."
„Tak ti to teda poviem."
„Počúvam."
„Bol to,"nechala som babku chvíľku napátú, „Patrik."
„Patrik?" spýtala sa babka prekvapene.
„Áno."
„Tak to bolo pd neho veľmi milé." skonštatovala babka.
„Ďakujem za obed." povedala som odkladajúc tanier do dresu. Vybrala som sa do izbu. Tam som vzala mobil a vtočila som Rišove číslo. Odvtedy ako som odišla som o ňom nič nevedela. No až na to čo mi povedala mamina. Vraj je nejaký divný. Som zvedavá čo alebo skôr kto v tom je.

Ja: Rišo?
Opýtala som sa ho keď to konečne zdvihol.
Rišo: Bia?
Ja: Áno. Ako sa máš?
Rišo: V pohode. Ty sa pochváľ.
Ja: Rišo chceš počuť moje zážitky z Popradu?
Rišo: Jasné
Ja: Ale musíš byť ticho keď budem rozprávať.
Rišo: Sľubujem.
Ja: Tak ako som prišla neudialo sa nič zvlášne. V sobotu som mala ísť s Oliverom von. Nešla som, pretože mu bolo zle. Lenže babka ma poslala do obchodu. Bia samozrejme zabudla cestu a stratila sa. Stretla som nejakého chalana a tak som sa ho opýtala na cestu. Ten ma s radosťou odprevadil aj domov. Mimochodom sa volá Patrik. Večerom sme išli ku krstným. Tam som stretla Patrikovho brata. Na další deň sme boli na zimáku a hrali ame hokej. V pondelok som sa bola prejsť. Zakopla som o kameň a skončila som v nemocnici so slabším otrasom mozgu a zašívali mi koleno a hlavu. Dnes ma pustili domov.
Rišo: Ale inak si v poriadku?
Ja: Jasné. Ešte to nevrav našim. Musím zavolať zajtra mamine.
Rišo: V pohode.
Ja: Môžem otázočku?
Rišo: Jasné.
Ja: Nechcem do teba niako rýpať ale mamina mi hovorila, že si nejaký divný. Kto alebo čo je v tom?
Rišo: Máš právo to vedieť.
Ja: Tak?
Rišo: Je v tom...

(Pokračovanie nabudúce)
⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇

Ahojte všetci...Máme tu dalšiu časť. Dúfam, že sa vám páčila. Čo si myslíte o Rišovej divnosti? A o Patrikovi? Píšte do komentov. Ďakujem za 475 čítaní a 26 vote. Pomaly sa to blíži ku 500. Ani som si nemyslela, že to bude mať pri 13. kapitole toľko čítaní. Pravdu povediac, veľa som od totho príbehu nečakala. Som rada, že to aspoň nieko číta a baví ho to. Aj mňa baví písať, viem že to nieje bohviečo. Ale je to môj prvý príbeh. Ospravedlňuj sa za chyby a preklepy.
Mám Vás všetých neskutočne rada. A ĎAKUJEM.
Ďakujem aj Miške s Tamčou za to, že ma v písaní podporujú.
Ďakujem aj tebe Veron.

Suzan