Milujem Ťa, Ty trdlo

46 ♡ - Špeciál

Prajem príjemné čítanie 😃

Len čo auto zastalo pred školou, rýchlo som vystúpila a pobrala sa do budovy. V ruke som držala papiere s notami a stúpala som po schodoch. Počkala som, kým sa mi dvere otvorili a vstúpila som do budovy konzervatória.

Áno, opäť idem na skúšky. Dúfam, že na posledné.

„Slečna, želáte si?" Oslovila ma nejaká pani v strednom veku.

„Ja som prišla dnes na prijímačky. Neviete kde mám ísť?"

„Poďte za mnou." Rýchlo odpovedala a zabočila do ľava. Pomalým krokom som ju nasledovala. Po pár minútach chôdze sme zastali v nejakej triede, kde sa ma pani opýtala meno a dala mi registračné číslo.

V triede som si zložila veci, a išla som sa pozrieť na tabuľu pred triedov. Bolo tam napísané akú časť skúšok v akom čase robím. Okrem môjho čísla tam boli ešte napísané štyri. Takže na spev je nás dokopy päť a na všetko zvyšné je ich dvadsať.

Prvú skúšku mám spev. To by mohlo dopadnúť dobre. Potom mám sluchovú analýzu a rytmus a ešte nejaké testy.

Neviem či sa dnu niečo dialo, ale z dlhej chvíle som si sadla na lavičku a z vrecka vybrala mobil, ktorý ukazoval tri správy. Tipujem, že jedna je na sto percen od mamy a jedna by mohla byť od Mišky. A tá tretia? Je od Patrika.

Mamina aj Miška mi napísali, že mi držia palce.

Patrik písal:

Bia síe som Ťa nepočul spievať, ale raz si Ťa určite vypočujem. Verím, že sa tam dostaneš a v lete to spolu oslávime. Držím palce 😃

Všetkým trom so napísala, že ďakujem. Pri Patrikovi som nebola schopná napísať nič iné, aby ma to nerozplakalo. Okej, trochu preháňam. Volali sme spolu cez skype v sobotu večer a ona zaspal. Chápete to? Normálne zaspal. Vravela som mu, o tom ako ma zrazil Maťo na skateboarde. Pozrela som sa na obrazovku a on spal. Ale bol neskutočne zlatý. Nechala som ho tak, len som mu napísala správu, že zaspal a ukončila som hovor. Na druhý deň mi napísal správu, kde sa ospravedlňoval a hlavne sa uisťoval, či sa na neho nehnevám. Nehnevala som sa. Hlavne, že sme si pokecali. Síce neviem o tom, že by niekto zapsal počas hovoru na skype, ale stáva sa.

„Podťe dnu. " Prerušila moje myšlienkové pochody a spomienky na víkedn pani, ktorá ma volala dnu.

So strachom a notami v rukách som ju nasledovala. Sála, do ktorej sme vstúpili bola obrovská. Za klavírom sedela nejaká pani a v potore boli dve pani a jeden pán.

„Dobrý deň. " Neisto som
povedala.

„Dobrý. Registračné číselko, poprosím." Povedala pani.

Z vrecka mikiny som vybrala malý papierik a podala jej ho.

Naznačila mi, aby som noty podala pani, sediacej za klavírom. Ona si len pozrela noty a usmiala sa.

„Tak Bianka, ako dlho spievaš?"

„Deväť rokov."

„Kto ťa ku tomu priviedol."

„Kamarátka."

„Bola si na nejakých súťažiach?"

„Tak na školských, na jednej regionálnej, ma nejakých mestých, jednej okresnej, krajskej a na jednej Celoslovenskej."

„Výborne. Ako si skončila na tej Celoslovenskej? A kedy si tam bola?"

„Bola som tam minulý rok a skončila som druhá."