Môj Šéf

Prológ.

Volám sa Tália Blacková a mám 19 rokov. Práve mi začína štvrtý ročník na strednej a bojím sa, či ma príjmu tam, kde sa chystám ísť na pohovor. Je to úspešná firma s elektrotechnikou a niečím podobným, vôbec neviem, ale mám tam kamarátku, ktorá mi povedala, že tam výborne platia. Rozhodla som sa teda, že to predsa skúsim a uvidím, či budem mať šťastie. Práve ležím v posteli a rozmýšľam, čo si vezmem do školy. Keď som na to prišla vyletela som z postele a doslova vyrazila dvierka od skrine a hneď hľadala tie správne kúsky oblečenia. Keď som ich našla hneď som si išla spraviť rannú hygienu a potom som sa obliekla.

Vybehla som z izby a to by som nebola ja, kebyže sa na chodbe s niekým nezrazím. Tentoraz to bol otec.

"Prepáč oci." Usmiala som sa a on mi daroval svoj krásny úsmev, ako každý deň po celých 19. rokoch môjho života.

"V pohode srdiečko." Usmial sa a ja som sa naňho posledný krát pozrela. Môj ocko má zvláštne oči, je to akoby modrá a sivá zmiešaná so zelenou. Závidím mu to, pretože ja mám oceánovo tyrkysovo modré oči a niekedy ich vážne preklínam, pretože sú až príliš výrazné. Zbehla som po schodoch a na chrbát som si hodila batoh, do ktorého som si dala kľúče a mobil a vybehla som z domu.

Kráčala som cez park, ktorý mám bohužiaľ po ceste ku škole, no stále si myslím, že v sebe skrýva niečo viac než len to aký je tajomný. Na konci parku už stála moja kamarátka Emma.

"Ahooj!" Zakričala som a zamávala jej. Otočila sa ku mne a rozbehla sa za mnou. Keď už bola blízko u mňa skočila mi okolo krku a ja som mala pocit, že už spadnem no našťastie som to ustála spolu s ňou.

"No čau ty leňoška!" Zasmiala sa a postrapatila mi vlasy. Buchla som ju do ramena lebo dobre vie, že toto neznášam.

"Nechce sa mi veriť, že sme tu už posledný rok." Povedala smutne a usmiala sa.

"No taaaak! Veď je prvý školský deň! Buď rada! Budem ťa tu otravovať ešte rok." Zasmiala som sa a ona spolu so mnou.

"Len neviem, či zvládnem maturitu." Povedala úprimne a ja som na ňu vyvalila oči.

"Ti jebe? Však sa učíš lepšie ako ja. To by som sa mala skôr báť ja ako ty." Povedala som a pozrela na ňu vážnym pohľadom.

"No asi, keď ja neviem." Povedala a videla som, že ma strach. Zastavila som ju a pozrela na mňa nechápavo.

"Hlavne kľud, neboj nič. Budeme sa učiť spolu oki?" Opýtala som sa a ako odpoveď mi stačilo to, že sa mi opäť hodila okolo krku.

"Ja ťa tak zbožňujem." Povedala, keď zoskočila. Ja som sa zasmiala a prikývla.

**********

Pred školou sme boli pomerne rýchlo a vybrali sme sa do tried. Keď sme vošli do tej našej čakalo nás prekvapenie. V našej triede bola nová skupinka chalanov, ktorých sme tu do teraz ešte nemali. No, čo bolo horšie sedeli na našom mieste.

"Kurva si robíš srandu!" Zagánila som potichu a šťuchla do Emmi aby sa už konečne pozrela na tých chalanov.

"No tedaaa, sú chutný." Zasmiala sa a ja som ju spražila pohľadom. Vybrala som a k ich lavici, a keď ma zbadali tak sa uškrnuli.

"No čo cica? Čo by si rada?" Opýtal sa blondiak s modrímy očami.

"Rada by som, aby si zdvihol ten svoj zadok a odpálil preč skôr, než ti tu stoličku vrazím do ksychtu a potom už ani tu plastiku nebudeš potrebovať." Povedala som kľudným hlasom a v triede sa ozvalo ouuu alebo smiech. Chalan na mňa pozeral šokovane no postavil sa spolu z jeho partiou a išli sa posadiť do predu. Ja som sa usmiala a kývla Emme nech príde. Posadili sme sa a ďalej sme si už nevšímali nikoho ani tých chalanov, ktorí na nás pozerali celý čas by sa dalo povedať.

Keď odoznel zvonček, že je koniec školy vybrali sme sa z triedy preč a išli sme rovno nájsť naše skrinky.
Zistili sme, že ich máme rovno vedľa triedy takže veľké nadšenie tam nebolo no zrazu prišla tá skupina chalanov a hneď nám nálada poklesla ešte viac.

"Ale čo! Cica má skrinku kde ja." Zasmial sa ten blondiak s modrými očami a ja som zabuchla skrinku.

"Dobre vedieť, aspoň ju použijem, keď mi bude treba zvracať." Povedala som a falošne som sa usmiala. Emma sa zasmiala a potom sme odišli preč.........