Môj Šéf

63. Kapitola

"Tália?" Oslovil ma a vraždil ma pohľadom. Len som nad tým prekrútila očami.

"Čo?" Vložila som si hlavu opäť do vankúša a uškrnula sa sama pre seba. Viem, že ho tým vyprovokujem.

"Prečo máš na sebe kurva len tričko a spodné prádlo?" Zavrčal to a ja som sa s chuti zasmiala.

"Tak po A: Nechodíme spolu.
Po B: Môžem spať tak ako ja chcem.
Po C: Aj tak ma už videl každý, takže by ti to malo byť fuk!" To už som stála na nohách a počas rozprávania mu pozerala do očí.

"Ale nie je." Bolo posledné, čo povedal než prekonal tú malú vzdialenosť medzi nami a pobozkal ma. Vyzdvihol ma na ruky a ja som si svoje ruky dala okolo jeho krku a nohy som obtočila okolo jeho pásu. Túžili sme po sebe obaja no bola tu jedna nevýhoda. Odtiahla som sa od neho a on sa zamračil.

"Sú tu chalani a Sandra." Povedala som, na čo ma opäť umlčal bozkom.

"Kašľať na nich!" Pošepkal mi do ucha a potom ma hodil na posteľ a ja som sa s chuti zasmiala.

**********

Najprv išiel dole Aron aby to nebolo nápadné. No pochybujem, že nás nepočuli. Ja som sa ešte upravila a potom som išla aj ja.

"No konečne! Kde ste tak dlho! Už som si myslela, že...." Sandra nedopovedala, pretože na mňa vyvalila oči a ja som si uvedomila, že na krku mi vidno cucflek. Než to stihli zbadať chalani tak som si prehodila vlasy na opačnú stranu. Začala som si obhrýzať necht a na tvári som mala jemný úsmev. Aron sa zatiaľ rozprával s nejakým chalanom, ktorého nepoznám a Sandra na mňa pozerala s vypulenými očami.

"Vy dvaja ste?" Opýtala sa a potom všetci pozreli na mňa a na neho. Videla som, že panikári, a že by to asi neuhral tak som sa do toho pustila ja.

"Prosím!? Robíš zo mňa kurvu alebo čo?" Zavrčala som na ňu a vraždila ju pohľadom.

"Myslíš, že by som sa hneď vyspala s ním po tom, čo sa škriepime?" Zamračila som sa snáď ešte viac no všimla som si pobavený a zároveň aj ďakovný výraz Arona. On dobre vedel, že sa naňho nedokážem hnevať dlho a taktiež dobre vedel, že ho chcem.

"Nie prepáč, ja len. Nechaj tak." Povedala a išla si baliť veci. Všetci už sedeli v aute a Sandra, keď za tvárala dvere tak sa ešte zastavila.

"Ak sa vrátim, chcem všetky detaily." Žmurkla na mňa a ja som sa zasmiala a zatvorila za ňou dvere. Oprela som sa o nich chrbtom a opäť som sa usmiala. Potriasla som hlavou a vybrala sa do kuchyne. Keď som sa najedla obliekla som si čierne šaty a obula čierne topánky na hrubom asi 8cm podpätku. Vyšla som z domu, kde ma už zastavil sused.

"Dobré ránko!" Pozdravil a ja som prekrútila očami. Bože, ako najradšej by som mu strelila guľku do hlavy.

"Aj tebe Matthew." Falošne som sa usmiala.

"Tak mi napadlo" Nestiohl dopovedať, pretože som ho odbila.

"Prepáč, som zadaná." Otvorila som dvere na aute a nastúpila. Vyštartovala som a o pár minút som už parkovala pred mne známym domom. Zrazu mi pípol mobil.

Aron Faller: Kde si?

Tália Blacková: Išla som k rodičom niečo vybaviť.

Mobil som vypla a hodila som ho do tašky. Vystúpila som a prešla až k dverám. Zasiahli ma spomienky na to ako mi celé tie roky klamali. S veľkou silou som sa premohla a zaklopala im na dvere. Dvere mi otvoril Jack, ktorý ma hneď vystískal.

"Je otec a mama doma?" Opýtala som sa a on prikývol. Vstúpila som dnu a vyzula sa. Prešla som do obývačky a tam sedeli. No keď som si všimla aj ďalšie tri osoby tak som priam stuhla. To nie je pravda!

"Mama, otec! Je tu Tália!" Povedal Jack a potom odišiel do svojej izby zrejme. Všetky pohľady sa otočili na mňa no ja som svojím pohľadom prepaľovala len tri osoby.

"Čo tu robia oni?" Zavrčala som a potom som svoj pohľad premiestnila z Tristana,Andrewa a Emmy na svojich nevlastných rodičov.

"Zlatko to nie je tak ako to vyzerá!" Povedal otec a postavil sa chcel ísť ku mne no ja som ustúpila o krok. Cítila som, že opäť asi dostanem záchvat.

"P-prečo tu s-sú?" Opýtala som sa a v hrudi som pocítila silný tlak. Snažila som sa dýchať zhlboka no celkom mi to ani nepomáhalo.

"Toto všetko bola len hra! Vy ste dobre vedeli, kto sú moji pravý rodičia! Využívali ste ma!!!!" Vrieskala som tam na nich a bolo mi jedno, že ma vychovávali celých 18 rokov. Klamali ma! To je to podstatné!

"Tália!" Zvolal Jack no to som počula iba ako dunenie, pretože som sa zošmykla po stene na zem a plakala som. Pomaly som upadala do tmy, no než som jej stihla podľahnúť, posledné čo si pamätám bolo ako niekto rozrazil dvere......