Čakala som, čo sa bude diať. Úprimne ani som sa nepohla od strachu. Cítila som, že mi dýcha na krk a to doslova. Jeho dych ma šteklil a mala som pocit, že sa rovno spravím na mieste. Preboha! Čo to mám za myšlienky?! Rýchlo som ich zahnala a snažila sa sústrediť no v jeho prítomnosti sa to nejako nedalo. Pomaly som sa otočila, a keď som naňho pozrela hneď sa naše pohľady stretli, pretože on ten svoj pohľad mal celý čas zabodnutý do mňa.
"Nepovedal som Vám, že nemáte meškať?!" Zvýraznil každé jedno slovo a dával si pozor aby vyznel nadriadene, lenže pozor. So mnou to však nič nespravilo. Ste si mysleli, že hneď spadnem na kolená? Ha ha! Dobrý vtip.
"Práve som za vami chcela zájsť a ospravedlniť sa, že meškám, pretože ma niečo zdržalo. Pochopím však ak ma vyhodíte, takže si už radšej pôjdem pobaliť veci." Povedala som vďaka Bohu bez koktania a pokojne, na čo som si všimlaa, že sa zatváril nechápavo ba dokonca až prekvapene no potom akoby sa opäť prebral do života. Všimla som si, že sa však zamračil.
"Vporiadku, nič sa nestalo, môžete odísť!" Povedal to tak hnusne, že som tie dvere otvorila neuveriteľnou rýchlosťou a vybehla čo najrýchlejšie von! Bože, čo to bolo? Zrazu zazvonil telefón.
"Osobná asistentka pána Fallera, čo si želáte?" Zdvihla som telefón s týmito slovami.
"Dobrý deň, volám sa Stefan Möllnar, mám s pánom Fallerom dohodnutú schôdzku na zajtra o 12:00." Povedal a ja som hneď listovala v zápisníku. Trvalo mi trošku dlhšie než som to našla no našla som to.
"Áno máte? Stalo sa niečo alebo potrebujete preložiť schôdzku?" Opýtala som sa a čakala na odpoveď.
"Mohli by ste ma prepojiť na pána Fallera prosím?" Opýtal sa.
"Samozrejme, vydržte prosím!" Telefón som položila späť s tým, že som zatlačila trojku. Vstala som a prešla ku šéfovej kancelárií. Zaklopala som a vošla dnu.
"Prepáčte, že Vás ruším, ale na trojke máte hovor." Povedala som a potom som odišla. Sadla som si späť do kresla a tým pádom, že som započula ako rozpráva, som usúdila, že viac sa tým už zapodievať nemusím. Vzala som papiere a hodila ich do tašky. Zobrala som si ešte zo šuflíka kľúče od auta a mobil a vybrala sa na obed do neďalekej reštaurácie. Vstúpila som do malej útulnej reštaurácii a sadla si ku oknu.
"Dobrý deň, čo si želáte?" Oslovil ma milý čašník a žmurkol na mňa. Prevrátila som nenápadne očami a zamračila sa.
"Prosím si pohár minerálky a menu, ktoré ponúkate." Povedala som a pozrela naňho.
"Samozrejme slečna." Usmial sa a odišiel. Môžem hodiť tyčku?! Nie! To by som bola príliš zlá! A na viac by sa mi to nechcelo čistiť. Zrazu do reštaurácie vstúpila skupinka, ktorá pozostávala z dvoch dievčat a troch chlapov, z toho jeden bol..... No to ma poser...... Čo tu robí on?! Vytreštila som oči a teraz som si priala byť niekde na Marse! Kristove rany! Nie dosť, že ho trpím v práci, tak musí byť ešte aj tu?!!!!
"Poďme tu!" Ukázala baba na stôl predo mnou a ja som ju spražila pohľadom. Do mahagónových dosiek!
"Dobrý deň slečna Blacková." Pozdravil ma opäť šéf a ja som mu darovala malý úsmev, keďže som ho ešte nikdy nevidela sa usmievať.
"Dobrý deň!" Odzdravila som a potom mi už čašník doniesol objednávku a než som sa nazdala niečo napísal na papierik, ktorý mi podal a následne prešiel k tej skupinke.
Pozrela som sa na papierik, kde bolo napísané jeho tel. Číslo a slabo som sa uchechtla. Papierik som strčila do tašky, jedlo som zjedla a potom som odišla. Vonku som si ešte vytiahla cigaretu a zapálila si ju. Potom som išla domov. Keď som prišla, doma bola mama a otec.
"Ahojte." Usmiala som sa na nich a oni mi darovali úsmev späť.
"Ako bolo v práci?" Opýtala sa mamka a vyzeralo, že aj keď otec číta noviny tak pozorne počúva.
"No dobre, až na to ranné meškanie, ktoré som našťastie uhrala." Zasmiala som sa. Vyšla som hore do izby, kde som si následne dala veci na stôl a zapla laptop.
AFRAOLNLER: Ahoj, ako sa máš? :)
WRHOISTEE: Ahoj, poznáme sa? :D
AFRAOLNLER: Možno áno, možno nie :)
WRHOISTEE: Niekoho mi pripomínaš ;D
AFRAOLNLER: Vážne? A koho? :)
WRHOISTEE: No to práve neviem ;D
AFRAOLNLER: To je škoda :)
Zaklapla som laptop a vybrala papiere. Strávila som nad nimi asi tak dve hodinky, kým som spravila všetko potrebné a potom som sa išla osprchovať. Obliekla som si pyžamo a zaľahla som do postele. Ani neviem ako a zaspala som........
YOU ARE READING
Môj Šéf
RomanceŠarmantný, neodolateľný, tajomný no predsa veľmi príťažlivý Aron Faller Rain. Šéf najväčšej firmy v celom meste. Krásna, citlivá, drzá no cez to všetko nebojácna Tália Blacková. Musela opustiť školu, kvôli práci jej otca, o ktorej do teraz netuší. Č...
