16. Kapitola

3.2K 99 7
                                    

Sedeli sme v aute konečne bez šatiek, pút a ostatných vecí. Pozerali sem na okolitú krajinu a čakali, kedy nás vyhodia pred hotelom. Boli sme poučené, že čokoľvek len z toho cekneme, čo sa dialo, tak nás zabijú.
Auto zastalo pri hoteli a samozrejme tušila som, že tu už budú policajti a aj sanitka?! To vážne?! Vystúpili sme z auta a triedna si nás hneď všimla.

"Preboha! Dievčatá!" Pribehla hneď k nám a vraždila nás pohľadom.

"Kde ste boli?! Všetci sme sa o vás báli!!!! Čo sme si povedali?! Nikdy sa od skupiny neoddeľujeme!" Výhražne na nás zdvihla ukazovák a my sme len sklopili hlavy.

"Ničoho sa nemusíte báť, my sme ich našli." Povedal vodič a milo sa na triednu usmial. Pfff! Pretvárka!

"Veľmi pekne vám ďakujem páni!" Povedala triedna a potom išla späť k policajtom, kotrým vysvetlila, že už nie je potrebné nás hľadať, pretože sme sa našli. Pozrela som sa do zadu na ich auto a chlap na mieste spolujazdca mi daroval pohľad: skús si otvoriť ústa! Draho za to zaplatíš. Otočila som sa späť a išli sme na izbu.

"Ty kokso! Prečo sme im nič nepovedali?!!!?" Vyštekla na mňa Emma a ja som jej dala facku.

"Nechápeš! Chceš skončiť mŕtva!! Je to mafia pre kristove rany! Tí nemajú problém ťa odbachnúť na mieste!" Kričala som na ňu aby sa spamätala.

"Čo budeme teraz robiť?" Opýtala sa a ľahla si do postele.

"Neviem, choď sa vyspať ja niečo vymyslím." Povedala som a zobrala som do ruky laptop. Zapla som ho a po 100 rokoch sa prihlásila. A NF.

Máte 15 nových správ
17.8 Black-Rider: Ahoj :), už si dlho nepísala
17.8 Black-Rider: Ako sa máš?
17.8 Black-Rider: Máš niečo nové?
17.8 Black-Rider: Prečo ma ignoruješ Hana!
17.8 Black-Rider: Takto nebudeme kamaráti :) a ja ti nemusím to miesto podržať ani pre teba ani pre tvoju kamarátku ;)

18.8 Black-Rider: Prečo nie si online?
18.8 Black-Rider: Stalo sa niečo?
18.8 Black-Rider: Tália! Okamžite mi odpíš!

19.8 Black-Rider: To ma vážne ignoruješ?
19.8 Black-Rider: Nechci aby som si zistil tvoju polohu!
19.8 Black-Rider: Dobre nedávaš mi na výber!
19.8 Black-Rider: Do čerta! Zapni si aspoň nejakú sociálnu sieť!

20.8 Black-Rider: Tália prosím!
20.8 Black-Rider: Bojím sa o teba :(
20.8 Black-Rider: Kašli na to, čo som písal

Musela som sa nad tým usmiať. No potom mi blislo hlavou. On ho teraz už pozná. Môže si ho nájsť.

White-Rose: Prepáč mi to, mám problémy a aby som ťa ochránila tak to musím spraviť. Je mi to ľúto :(

Váš účet bol práve zrušený, pre viac info kontaktujte našu stránku www.NF.com (stránka vymyslená) Laptop som vypla a hodila ho späť do tašky.

**********

Práve nakladame veci do autobusu, s ktorým ideme späť domov. Tie dva týždeň boli úžasné. Každý deň sme sa boli opaľovať a vymieňali sme si pohľady s tými chlapmi, ktorých sme stále stretávali na večeri, obede, dokonca aj na raňajkách a niekedy aj v bare. Práve som nakladala svoju batožinu, keď tu baby si začali niečo šuškať.

"Ehmm." Zaklašľal niekto a ja som svoj pohľad premiestnila na Brandona. To je ten chlap, z ich skupiny.

"Áno?" Opýtala som sa a kufor som strčila do autobusu.

"Tu je moje číslo, ak by si niekedy chcela niekde zájsť." Povedal a poškrabal sa vzadu na zátylku. On je nervózny?? Awww. Papierik som zobrala a zahľadela sa naňho. Strčila som si ho do vrecka.

"Tak teda diky, určite sa ozvem." Povedala som a usmiala sa. Len prikývol a odišiel. Všimla som si, že nastúpil do auta, podobného, ako mali tí dvaja, čo nás uniesli.
Nastúpila som do autobusu a sadla som si do predu. Strčila som si slúchadlá do uší a začala počúvať hudbu. Mimochodom asi som zabudla spomenúť, že mám nové tel. číslo, takže nejaký idiot, čo sa mi vyhrážal už nezmôže nič.

**********

Autobus už prichádzal k areálu školy, kde už čakali rodičia. Vystúpila som a hneď objala mamku a Jacka.

"Kde je ocko?" Opýtala som sa.

"Ocko je v Dubaji, musel ísť na služobku." Povedala a usmiala sa.

"Okej." Pobrala som sa po svoj kufor a potom som ho naložila do auta. Sadla som si do predu a pohodlne sa usadila.

Cesta trvala asi tak 10 hodín, a keď sme konečne boli doma vyčerpane som si ľahla do postele.

"Konečne posteľ." Zamumlala som do vankúša a sladko sa usmiala. Musela som vyzerať ako sfetovaná.

"Klop, klop." Počula som mamkyn hlas.

"Ďalej!" Povedala som a posadila sa.

"Zajtra máš veľký deň!" Povedala s radosťou a ja som sa zatvárila nechápavo.

"Čože?" Opýtala som sa.

"No ideš na ten pohovor!" Povedala a zatlieskala. No ja práve naopak, skoro mi vypadli oči. No do riti!

"Ja som na to zabudla." Zavrčala som a zvalila sa na posteľ.

"To zvládneš neboj nič!" Povedala a usmiala sa. Potom sa postavila a odišla. Ja som do pár minút zaspala.......

Môj Šéf Where stories live. Discover now