Môj Šéf

26. Kapitola

Aron••••••

Pokynul som Tálii nech si sadne, pretože som potreboval zveriť niekomu prípravu vianočného večierka, keďže sa už Vianoce blížia. Síce je vo firme veľa schopných ľudí, lenže mám pocit, že zveriť to do rúk Tálii bude dobrá vec. Sadla si teda k mojej matke a všimol som si, že má strach. Bála sa, čo sa bude diať.

"Takže, zrejme nevieš, prečo som ťa poprosil nech ostaneš, že?" Chcel som ju trošku ponaťahovať, tak som sa zatváril vážne a ten jej pohľad bol priam na nezaplatenie.

"A-Áno!" Povedala tichým hláskom a mne to prišlo veľmi rozkošné. Počkať! Čo?! Mne a rozkošné!? Spamätaj sa Aron!!! Si predsa podnikateľ a zabiják, nie nejaký krehký chlapec.

"Chcel som sa ťa opýtať a teda aj ťa požiadať, či by si sa neujala príprav na Vianočný večierok v našej firme. Samozrejme moja matka by ti s tým rada pomohla." Pozrel som na svoju mamu, ktorá sa tvárila, že nepočúva, čo rozprávam. Prekrútil som nad tým očami a potom svoj pohľad opäť presunul na Táliu, ktorá vyzerala byť zaskočená.

"Prekvapili ste ma." Povedala napokon a prikývol som.

"Samozrejme rozpočet budete mať neobmedzený. Moja pravá ruka Vám dá všetky potrebné veci, ktoré budete potrebovať. Tak čo na to poviete?" Opýtal som sa a nespustil z nej oči. Mala ich krásne. Dosť! Stačilo! Potriasol som hlavou a čakal, čo odpovie.

"No, tak teda dobre." Povedala napokon po dlhom uvažovaní, ktoré trvalo asi 30 sekúnd no mne sa to zdálo ako niekoľko hodín. Musel som sa usmiať.

"Ďakujem, môžete sa vrátiť späť do práce a potom môžete ísť domov. Na zvyšok dňa Vám dávam voľno." Bez akéhokoľvek pohľadu som si zobral sako a všetci sme vyšli von z kancelárie. Tália si sadla späť na svoje miesto a ja som s matkou smeroval domov.

"Nech sa páči." Podržal som matke dvere, kým nastúpi.

"Ďakujem synak." Pohladila ma na tvári a nad tým som len prekrútil očami. Nastúpil som na miesto vodiča a vyrazil. V aute bolo napäté ticho, že aj to rádio, ktoré malo hlasitosť sotva 8 bolo počuť dosť hlasno.

"Synak, už od rána si nejako na nožoch, nechceš mi povedať čo sa deje?" Položila mi otázku, ktorá ma mierne zaskočila.

"Mama." Nestihol som dopovedať, pretože mi skočila do reči.

"Synak, no tak, takto si sa naposledy tváril, keď ťa Isabella podviedla." Povedala to mierne potichu no počul som to dosť výrazne. Zabrzdil som pred svojím bytom a vystúpil som. Otvoril som matke dvere a čakal, kým vystúpi.

"Porozprávame sa o tom hore, dobre?" Opýtal som sa a ona len prikývla. Hodil som sako cez kreslo a nalial si do fľašky whiskey. Odpil som si z pohára a sadol si.

"Mama, Isabella dnes za mnou bola." Povedal som a čakal ako zareaguje.

"A čo chcela?" Opýtala sa a zamračila.

"Chcela aby som sa k nej vrátil." Pozrel som von oknom a preklínal celý svoj život. Kedy sa už nájde normálne dievča, ktoré má bude ľúbiť takého, aký som a nie kvôli mojím prachom? Taká zrejme neexistuje.

"Snáď si s tým nesúhlasil! Alebo snáď áno?!" Opýtala sa a sadla si ku mne.

"Jasné že nie. Okamžikom som ju poslal preč, lenže ona sa nedala odbiť. Tak som s ňou išiel na obed a jej to pekne vysvetlil. No začala narážať na Táliu. Vraj ak odomňa nedá ruky preč tak jej ublíži. Lenže vieš aké je ťažké vysvetliť Isabelle, že Tália so mnou nič nemá. Neviem, čo mám robiť." Povedal som jej úprimne. Postavil som sa a prešiel k oknu. Oprel som sa oň a začal rozmýšľať.

"Synak, v tomto ti nepomôžem. Ty sám dobre vieš, čo je Isabella zač. Je psychicky chorá ak ju niečo posadne a dobre vieš, že teraz je Tália v nebezpečí. Bude dobre ak na ňu dáš v najbližších dňoch pozor, kým Isabella neodíde späť tam odkiaľ prišla." Povedala a niečo začala hľadať v kabelke. Vytiahla mobil a išla do vedľajšej izby. Medzitým ako telefonovala som rozmýšľal, čo spravím. Vrátila sa o 10 minút a dala si na seba kabát a vzala si kabelku.

"Synak, ty ochraň Táliu a ja sa postarám o Isabellu. No vravím ti do predu! Nezaručujem, že sa mi ju podarí dostať späť. Teraz už síce vieme, že po tebe ide a chce ťa späť. Lenže teraz nepomôžu žiadny tvoji právnici, ktorí by ju dostali do lochu ani nikde inde. Ona musí raz a navždy pochopiť, že už o ňu nemáš záujem." Jej slová dávali význam a to dosť veľký. Isabella bola príliš nebezpečná, no tak ako bola nebezpečná bola aj príliš príťažlivá. To bola zrejme veľká chyba si s ňou začať. Teraz to už viem a ľutujem toho. Lenže ja sa jej nebojím a som pripravený ju zničiť tak ako ona zničila mňa.

"Neboj sa matka, jediný kto prehrá bude ona, nie ja." Povedal som hrdo a videl som jej pohľad.

"Toto je presne môj syn, takto sa mi to páči. Zajtra sa o tom ešte porozprávame. Maj sa!" Zakývala mi a odišla.

"Jakub! Odvez moju matku bezpečne domov. Ak sa jej niečo stane tak ťa zabijem." Zveril som život svojej matky do rúk mojích najspoľahlivejších bodyguardov. Prezliekol som sa do čierneho a zo šuflíka vytiahol zbraň. Zazvonil mi mobil a takmer okamžite som ho zdvihol.

"Aron, si pripravený?" Opýtal sa Derek a sám pre seba som sa uškrnul.

"O 5 minút som tam!" Zložil som a nasadol do čiernej audiny. Zaradil som rýchlosť a vyštartoval tak rýchlo ako sa len dalo.......