Môj Šéf

38. Kapitola

"Tak čo odomňa chce?" Zavrčala som to v hneve a stále naňho mierila zbraňou.

"Nepamätáš na dohodu?" Opýtal sa a chystal sa postaviť no zamávala som zbraňou a tak ostal sedieť na posteli.

Zobudila som sa na to, ako ideme v aute. Všetko ma strašne bolelo a z nosa mi tiekla už aj krv.

"Teraz dobre počúvaj!" Povedal hrubo chlapík, ktorému Nick odpovedal vtedy v cele, kde som.

"Keď ťa vyhodíme pred firmou tak mu povieš, že si mala nehodu. O tvoje auto sme sa postarali a trochu ho zdeformovali. No neboj sa všetko ti zaplatíme späť a auto budeš mať ako nové. A však za to mi budeš musieť podať pár informácií. Chcem vedieť s kým Aron pracuje, chcem vedieť, kto je jeho obchodným partnerom a jeho práva ruka. Chcem vedieť na koho je napísaný jeho celý majetok. Takýto bohatý chlap má určite veľké opatrenia a ja ich chcem všetky vedieť! Rozumela si?!!!" Zreval na mňa a mne skoro hlava praskla.

"Čo z toho budem mať ja?" Vypľula som to naňho zhnusene, na čo sa len uškrnul a zasmial ako psychopat.

"Ty môžeš byť rada mačička, že ťa nechám žiť." Usmial sa na mňa a cmukol. Než som sa nazdala surovo ma vyhodil pred jeho firmu. Dopadla som na zem a kňučala od bolesti.

"Preboha! Tália?! Čo sa ti stalo?" Započula som Sandrin hlas a ďakovala bohu, že práve teraz je tu. Inak neviem, čo by sa stalo.

"Poď pomôžem ti!" Zdvihla ma zo zeme a podoprela rukou. Vykročili sme do firmy a išli rovno tam, kam som teraz nechcela ísť no bolo neskoro.......

"Spomínam si, ale nevravel, že mám času koľko potrebujem?" Zavrčala som a ešte viac pristúpila a namierila zbraň na jeho hlavu.

"Áno, lenže mu to súri, takže som ťa prišiel varovať." Usmial sa a žmurkol. Mala som také nervy, že som skoro z tej zbrane vystrelila. Odistila som zbraň a rýchlo vyšla z izby von. Mierila som si to domov a po ceste som chcela zbraň vyhodiť do kontajnera no nakoniec som si to rozmyslela a nechala si ju. Doma som si dala horúcu sprchu, kde som strávila asi tak hodinu a potom som si ľahla do postele a zapla laptop.

Máte jeden nový e-mail.

Aron Faller
Dobrý večer Tália. Chcem Vám oznámiť, že zajtra o 12:30 sa dostavate na letisko. Odchádzame na týždeň do Turecka na služobnú cestu. Viac informácií dostanete zajtra od mojej asistentky.

       Prajem pekný večer, s pozdravom Faller!

Pozerala som na to ešte hodnú chvíľu než mi došlo, čo sa v tom e-maily píše. Pane bože! Ja som na to úplne zabudla. Zobrala som do rúk mobil a zavolala som bratovi.

"Haló?" Ozval sa z druhej strany rozospatý hlas môjho brata.

"Prepáč, že ťa budím, ale odkáž rodičom, že musím ísť na týždeň do Turecka na služobnú cestu, pretože ma o to poprosil šéf." Prehrabávala som s sa v papieroch a hľadala zoznam na vianočný večierok.

"Okej. Maj sa." Pozdravil a zložil. Mobil som hodila na perinu a konečne vytiahla papier. Prezrela som ho a s úsmevom som prikývla. Všetko vporiadku. Takže vianočný večierok mám urobený teraz sa už len pobaliť. Z môjho premýšľania ma vyrušil zvonček. Prešla som k dverám, a keď som ich otvorila tak sa na mňa uškŕňala Sandra.

"Čo ty tu?" Opýtala som sa jej.

"Nemala si byť ešte v bare?" Zdalo sa, že bola úplne vpohode.

"Nie zbalila som to, prečo si zdrhla?" Opýtala sa a sadla si na gauč. Naliala som jej vodu a podala jej ju.

"Už som sa nudila. Taktiež sa musím ešte pobaliť, pretože Aron mi práve dnes napísal, že zajtra ideme na služobku." Povzdychla som si no Sandra sa usmiala.

"Ja viem." Vycerila svoj rad bielych zubov a šťuchla do mňa.

"A preto mám pre teba toto!" Šibalsky žmurkla a podala mi škatuľku.

"Čo to je?" Chystala som sa to otvoriť no zastavila ma jej ruka.

"Nie, otvor to až keď budete v Turecku." Žmurkla a potom išla do mojej spálne.

"Čo tam je?" Snažila som sa zistiť, čo by tam tak mohlo byť no nič mi nenapadlo.

"Bude sa ti to páčiť neboj! Poď ideme ťa zbaliť." Zatlieskala a vytiahla môj kufor.

**********

Vyčerpaná som si ľahla do postele a zaspala som takmer okamžite. Ráno som sa zobudila na budík, ktorý som si nastavila na 10:00. Ponaťahovala som sa a išla do sprchy. Umyla som si vlasy a telo a na koniec som sa oholila. Keď som vyšla zo sprchy len v uteráku som prešla do kuchyne, kde som si spravila raňajky. Vyrušil ma však zvonček pri mojich dverách. Tuším sa to tu zmení na deň otvorených dverí. Pretočila som očami a išla otvoriť.

"Sandra to čipkované prádlo si si mohla vážne od....." Nedopovedala som, pretože môj pohľad zamrzol pri pohľade na môjho šéfa stojaceho pri mojich dverách. Tak teraz to je pekný trapas. Stojím tu pred ním len v uteráčiku a hľadíme jeden na druhého. V jeho očiach vidím ohnivé iskričky no v tých mojich je len strach, či mi nechce opäť ublížiť. Zrazu svoj pohľad odtrhol od toho môjho (ešteže som si dala šošovky) a prešiel ma pohľadom. Pri tom som sa jemne zachvela, keď však zrazu zdvihol svoju ruku...........