Môj Šéf

24. Kapitola

Otvorila som dvere, a keď som sa porozhliadla zdálo sa mi akoby tu niekto pred malou chvíľou bol. Položila som svoje veci na podlahu a vybrala sa do kuchyne. Zo skrinky som vybrala veľký sklenený pohár a napustila doňho vodu. Vypila som ho až do samého dna a pohár položila na linku. Išla som do spálne, kde som si vybalila veci, ktoré som mala ešte v nemocnici a hodila ich do práčky. Zajtra ich vyperiem.

Prešla som do sprchy, kde som strávila asi jednu hodinu a potom som sa rozhodla ísť spať. Ľahla som si do postele a zaspala. Uprostred noci som sa zobudila na čudný zvuk. Pomrvila som sa, a keď som počula, že ten zvuk prestal tak som opäť zaspala. Ráno som si spravila raňajky a spomenula si, že som neumyla pohár. Otočila som sa teda, že ho umyjem, pretože za mnou sa nachádzala linka, kde som ho včera nechala no on tam už nebol. Potriasla som hlavou a sadla si. Zamyslela som sa, či som včera vážne pila alebo sa mi to len zdálo no ja si dobre pamätám, že pohár som položila na linku a teraz tu nie je. Postavila som sa a otvorila skrinku. Pohár som našla čistý a umytý. Bol uložený v skrinke tak ako ostatné. Tak toto je zvláštne.

Prestala som sa tým zaoberať a pustila  sa do jedla. Uprostred jedenia mi zazvonil mobil.

"Haló?" Zdvihla som a započula nejaký šum.

"Ahoooj zlatko, tak ako sa mi máš?" Na druhej strane sa ozval Sandrin hlas a musela som sa usmiať.

"Mám sa fajn, a čo ty?" Opýtala som sa a popri tom išla umyť riad. Telefón som si oprela o rameno a začala umývať.

"No chcela som vedieť ako sa máš a myslím, že Aron už je nervózny, keď tu nie si." Povedala to takým čudným hlasom až som rozmýšľala ako mám odpovedať.

"No, aha. Tak to je zaujímavé." Zasmiala som sa a doumývala riad. Sadla som si späť na stoličku a počúvala, čo ďalšie mi povie.

"Tak, kedy teda prídeš?" Opýtala sa.

"Neviem, možno sa tam zastavím ešte dnes a ak by som neprišla tak až zajtra." Odpovedala som úprimne, pretože ešte dnes som chcela zájsť za mojou rodinou.

"Dobre tak dúfam, že sa uvidíme. Ahooj!" Pozdravila ma a potom zložila. Mobil som položila na stolík a vybrala sa do izby. Postavila som sa pred skriňu a rozmýšľala, čo si oblečiem. Nakoniec som sa rozhodla pre biele tielko a čiernu sukňu nad kolená. Dala som si čierne podkolienky a na pery si dala perleťový rúž. Vyžehlila som si vlasy a zbalila si všetky potrebné veci. Vyšla som z bytovky a nasadla do svojho auta.

O pár minút som parkovala pred veľkou budovou s názvom FALLERTECHNOLOGY. Pozerala som na ten názov asi dve minúty a potom som vystúpila z auta. Vošla som do budovy, kde už na recepcii bola blondínka, ktorá mi darovala zabijacký pohľad, takže som usúdila, že sa asi radi nemáme tak som sa jej ani nepozdravila a rovno išla k výťahu. Nastúpila som do výťahu, keď tu zrazu som si na niečo spomenula. Bolo to krátke no predsa výstižné.

Sedela som na gauči a pozerala nudný seriál, ktorý už snáď opakujú asi po stí krát! Bože! Čo budem tento týždeň robiť?! Zrazu mi začal zvoniť mobil tak som to zdvihla.

"Haloo?" Ozvala som sa a započula som nejaké chrčanie.

"Haloo!!" Povedala som po druhý krát.

"Pozorne počúvaj." Povedal hlas a ja som vyvalila oči.

"Kto ste?" Opýtala som sa no odpoveď som nedostala.

"Tie peniaze chcem už zajtra, presne o druhej v noci v parku. Odkáž Black-Riderovi nech sa nepokúša niečo spraviť, inak si to odskáčeš!" Zavrčal a potom zložil. Počkať! Black-Rider? Veď to je ten týpek na NF. Okamžite som vybehla hore pre laptop a potom sa vrátila späť. Sadla som si a zapla ho.

Dvere sa na výťahu otvorili a vyšla som z neho tak rýchlo ako som do neho nastúpila. Black-Rider?! To meno mi je strašne povedomé. Sadla som si za pracovný stôl a zapla svoj laptop. Urobila som si účet na stránke NF a skúsila som napísať nejakému Black-Riderovi, ktorý mi tam vybehol ako jediný.

White-Angel: Ahoj.

Pozerala som na to 10 minút no zatiaľ mi neprišla žiadna odpoveď. Zrejme je offline. Chystala som sa ten laptop zavrieť no zrazu mi pípla prichádzajúca správa. Pozrela som sa teda, kto napísal.

Black-Rider: Ahoj, som rád že si mi napísala ;)

Chystala som sa opýtať, ako to myslel no než som to stihla tak sa dvere na šéfovej kancelárii otvorili a doslova som cítila jeho pohľad na sebe.

"Blacková, do kancelárie, hneď." Povedal, postavila som sa so sklopenou hlavou a prešla do jeho kancelárie. Zatvorila som dvere, a keď som sa otočila zoči voči nemu stratila som dych.................