Môj Šéf

2. Kapitola

Aron•••••

Používateľ White-Rose je offline.

Prešiel som si rukou po tvári a povzdychol si. To dievča ma neskutočne irituje. Aj to aká je drzá, ale aj tie jej odpovede. Na každú moju pripomienku musí mať odpoveď. Odhlásil som sa zo stránky, kde si píšeme a uložil náš chat v zložke s číslom 789435/Priečinok 7654. Zaklapol som laptop a odložil ho do tašky. Postavil som sa a vyšiel z kancelárie. Dole na sekretariáte ešte bola Suzana.

"Suzana, na zajtra mi zrušte všetky stretnutia a presuňte ich na pondelok. Ďakujem." Povedal som jej smerom a ani som nečakal na odpoveď. Prišiel som na parkovisko a odomkol auto. Tašku som dal na sedadlo spolujazdca a nasadol som na miesto vodiča. Stiahol som okienko a zo saka vytiahol krabičku s cigaretami a jednu si zapálil. Ohorok som potom vyhodil a vybral sa domov. Zaparkoval som v podzemnej garáži, kde parkujem všetky svoje autá, či už osobné, alebo firemné.

**********

Zapol som laptop a prihlásil sa.

Používateľ White-Rose je práve online.

Black-Rider: Dobrý večer :)

White-Rose: Tak ty nedáš pokoj?

Musel som sa nad jej otázkou zasmiať.

Black-Rider: Čo ak ti už nikdy nedám pokoj?

White-Rose: Asi skočím z mosta

Black-Rider: To pobavilo :)

                Videné

Zaujímalo ma, čo robí, tak som sa na ňu hackol.

Pink-Heart: To vážne?! Zase ti píše?

White-Rose: Áno a je fakt otravný 😂

Pink-Heart: Tak mu to povedz 😂❤️

White-Rose: Nie by sa urazil a na viac baví ma doňho rýpať 😂😂❤️

Pink-Heart: No ty si teda 😂❤️ 

White-Rose: No čo, aspoň nejaký kamarát 😂❤️ nový

Pink-Heart: Tak ako ten predošlý. Chudák, skončil na chirurgii 😂😂❤️

Úprimne ma až striaslo. Celý ich chat som uložil do zložky s číslom 657390/Priečinok 6527.

White-Rose: Ja dokážem človeka vždy pobaviť ;)

Black-Rider: O tom nepochybujem...

White-Rose: Mimochodom, aký si mal dnes deň?

Black-Rider: Výborný, čo ty?

                   Videné

Pozeral som na to ešte 10 minút no zrazu vybehlo že je offline a tak som sa teda odhlásil aj ja. Laptop som položil na stolík a vybral som sa k posteli. Dal som si len čierne tepláky a ľahol som si. Konečne. Zajtra bude náročný deň.

**********

Ráno som sa prebudil na ten otravný budík. Prisahám asi poletí. No čo? Keď môžu lietať niektoré nadprirodzené bytosti, tak prečo nie aj budíky? Vyliezol som z postele nekontrolovateľne pomalou rýchlosťou a spravil som rannú hygienu. Človek by povedal, že som až príliš rýchly, keďže som vyliezol z kúpeľne do desiatich minút. Babám to trvá sto krát toľko. Uchechtol som sa nad svojími myšlienkami a išiel som si vybrať oblečenie. Dlho som nerozmýšľal a zvolil to, čo obvykle. Biela košeľa a čierne sako. Samozrejme k tomu nesmie chýbať kravata. Zobral som laptop, mobil, kľúče a zbraň, a vyrazil som.

*********

Sedel som vo svojej nóbl kancelárií a vychutnával si voľno. Zapol som laptop a prihlásil som sa.

Používateľ White-Rose je práve online

White-Rose: Prepáč ale zaspala som

White-Rose: Veľa som sa toho učila

White-Rose: Potom ma otravoval brat a zabudla som na teba úplne

Black-Rider: Vporiadku. To chápem :)

White-Rose: Ďakujem, čo máš nebodaj voľno?

Black-Rider: Som predsa majiteľ, zabudla si? :)

White-Rose: Aha jasné, veľké ego

Musel som sa nad tým zasmiať, no úprimne trochu sa ma to aj dotklo. Možno vyzerám navonok ako arogantný a sebecký rozmaznaný chlap, ale aj ja mám city a neznášam, keď si zo mňa niekto uťahuje. Odhlásil som sa teda a vypol laptop. Vstal som a prešiel k okne. Zapozeral som sa do diaľky a rozmýšľal, čo spravím so svojím životom. Ženy sa mi neustále hádžu pod nohy a mňa to už nebaví. Chcem nájsť takú, ktorá bude drzá a nebude počúvať na slovo. Takú, ktorá ma guráž a stojí si za svojim. Toto sú všetko pekné predstavy, lenže realita je oveľa horšia.

"Synaaak!" Vtrhla do kancelárie moja matka a to už vážne nemohlo byť horšie.

"Mama! Čo tu do pekla robíš?! Povedal som ti, že pokiaľ neviem, či si v bezpečí tak nemáš vychádzať z domu!" Začal som tam na ňu kričať lebo ma nikdy nepočúva.

"Nekrič na mňa som tvoja matka a dokážem sa o seba postarať aj sama. Keby tu bol tvoj otec bol by na teba pyšný no zároveň by sa mu nepáčilo, akým tónom na mňa hovoríš." Povedala a sadla si na gauč, ktorý tu mám.

"Mama, dobre vieš, že sa o teba bojím." Povedal som už normálne.

"Áno viem a ja ti vravím, že nemusíš mať obavy! Ja sa o seba dokážem postarať." Povedala opäť a ja som si povzdychol.

"Dobre teda, ale keď pôjdeš domov tak pošlem s tebou pár chlapov." Povedal som a všimol si ako prekrútila očami.

"A čo dievčatá? Už si si našiel nejakú potenciálnu, ktorá sa stane tvojou nevestou?" Opýtala sa a ja som sa zamračil.

"Mama!" Precedil som cez zuby. Zrazu sa postavila a zasmiala.

"Veď dobre! dobre! Ak si čoskoro nenájdeš ty tak ti nájdem ja." Usmiala sa a potom odišla. Zdvihol som mobil a zavolal dole na sekretariát.

"Suzana, prosím pošlite moju ochranku, nech matku bezpečne odvezú domov." Povedal som.

"Samozrejme." Potom som zložil. Zobral som veci a išiel dole. Nasadol som do auta a išiel domov.....