Môj Šéf

48. Kapitola

Ako každé ráno som si spravila rannú hygienu a obliekla sa do práce. Teraz pracujem v reštaurácii, ktorá sa nedávno renovovala. Najviac mi však bolo čudné, že som túto reštauráciu akoby poznala. Prestala som sa tým opäť zaoberať a nasadla do auta. Pred reštauráciou som bola do trištvrte hodinky. Vošla som dnu a hneď išla za pul.

"No dobre ráno! Máš hneď prvú zákazníčku." Usmiala sa a ukázala na stôl pri okne moja kolegyňa Laura.

"Dobrý deň, čo Vám ponúknem?!" Opýtala som sa a vytiahla si malý notes, kde si zapisujem objednávky.

"Dala by som si jedno latte." Odpovedala milo mne už známa osoba.

"Sandra!" Zhíkla som a opäť na ňu varovne zdvihla prst.

"Čo tu robíš?!" Opýtala sa ma zrazu šokovane, keď si ma prezrela a zistila, že som to ja.

"Pracujem tu?!" Odpovedala som jej pobavene otázkou a medzitým si zapísala jej objednávku.

"Ale vieš dobre, že do tejto reštaurácie chodí aj Aron!" Zavrčala potichu mojím smerom a pozerala na mňa smutným pohľadom.

"Hej hej. Veď si vravela, že je odcestovaný nie? Takže nemusíš sa ničoho báť." Zasmiala som sa a mávla rukou. Práve niekto vstúpil do reštaurácie a ja som sa pobrala k pultu robiť objednávku.

"Sandra! Ako rád ťa vidím!" A do prdele! Moje oči hneď vystrelili hore a pozreli na osobu, ktorá sa práve vítala so Sandrou. To nie je možné!!!! Veď má byť odcestovaný. Do riti! Sandra sa chcela nenápadne pozrieť mojím smerom no upútala tak Aronovu pozornosť a ten sa pozrel tiež smerom ku mne. Chvíľku sa mračil no potom zmäkol a vyvalil oči. Do čerta!!!!

"Laura?" Oslovila som svoju kolegyňu.

"Mohla by si prosím ťa odniesť k tomu stolu túto objednávku?" Opýtala som sa jej s úsmevom no ona pokrútila hlavou.

"Prepáč mám na starosť štvorku." Zakričala mi, keď už niesla objednávku. Do riti! Dobre Tália! Nádych výdych! Veď je to len Aron. Samotný Boh dokonalosti! Aaargghh! Najradšej by som sa prefackala. Zobrala som do rúk objednávku a doniesla ju až úplne! Sandre pod nos.

"Nech sa páči." Usmiala som sa. Otočila som sa na Arona a videla som, že ma priamo prepaľuje pohľadom.

"Čo si dáš?" Opýtala som sa no neodpovedal. Ako inak že? Nepozeraj na mňa!!! No zrejme to bola telepatia alebo čo, na moje počudovanie to zabralo. Otočil sa smerom k Sandre no potom opäť na mňa.

"Dám si to, čo ona." Odpovedal a ja som sa pobrala spraviť kávu no zastavila ma jeho ruka. Stál a držal ma za zápästie. Bol tak vysoký. Cítila som sa pri ňom ako trpaslík.

"Tália! Porozprávajme sa." Začal ma prosiť no ja som to nevnímala.

"Som v práci." Vyškubla som si ruku z tej jeho a išla späť za pult. Keď som mu to doniesla opäť sa nedal odradiť.

"Tália prosím!" Prosil a to dosť naliehavo. Prekrútila som očami a zhlboka sa nadýchla.

"Fajn!" Zavrčala som a išla obsluhovať ďalej. Sedeli tam snáď celý deň a stále sa o niečom rozprávali. Keď som ich sem tam sledovala tak pár krát pozreli aj na mňa. Som zvedavá, čo mu také Sandra vraví. Nech si ma neželá, keď to z nej vytlčiem a bude to niečo, čo mu nemala vôbec hovoriť. Keď mi práca skončila tak Aron ma tu stále čakal. Ten má teda výdrž!!

"Už som skončila." Povedala som mu, na čo sa strhol.

"Dobre, poď." Povedal a otvoril mi dvere. Zrazu nejaký gentleman. Vyšla som von a potom sme nasadli do jeho luxusného auta. Zrazu dal svoju pravú ruku na moje stehno. Chcela som mu ju okamžite dať preč, no môj vnútorný hlas bojoval proti mne nech to nerobím. Nebolo mi to nepríjemné. Práve naopak. Upokojovalo ma to.

"Tak o čom sa chceš rozprávať?" Opýtala som sa.

"Kde bývaš?" Opýtal sa.

"Ani nápad! To ti nepoviem." Povedala som pobavene a pozrela von oknom. Počula som, že sa uchechtol a niečo nezrozumiteľné zamrmlal.

"Inak gratulujem k zásnubám." Musela som si rýpnuť no to, čo na to povedal ma úplne odrovnalo.

"Zásnuby sú zrušené, takže sa neboj som celý tvoj." Pošepkal a prisahala by som, že sa uškrnul.

"Aha, no ale ja ťa nechcem." Žmurkla som, aj keď pozeral na cestu pred nami on to určite videl. On vidí všetko! Opäť sa uchechtol a odbočil mne k známej ulici. K jeho bytovke.

"Neboj sa nejdem ťa znásilniť! Len sa porozprávame." Zasmial sa a otvoril mi dvere na aute. Vystúpila som a vošla do bytovky. Vyšli sme na úplne horné poschodie a vošli do jeho bytu.

"Tak, čo si t....." Nedopovedala som, pretože keď som sa otočila umlčal ma bozkom.....