Môj Šéf

14. Kapitola

"No tak dievčatá! Nebuďte také lenivé a pridajte!" Súrila nás triedna a my sme s Emmou zavrčali. Prešli sme už asi takých dobrých 10km od hotela, pretože triedna sa chcela pozrieť na nejaký vodopád, ktorý nás absolútne nezaujímal.

"Veď ideme!" Všetci na ňu začali hovoriť a šomrať si potichu nadávky.

"Ja vás počujem!" Zvýšila na nás hlas a zasmiala sa. Ja som sa uchechtla. Že jej to nevadí. Čudovala som sa jej a to veľmi.

"Sme tu!" Povedala natešene, a keď sme sa pozreli pred seba a videli, že iba kvôli tomuto sme sa sem trepali, asi by ju naše pohľady zabili. Boli tu nejaké šutre a voda, ktorá striekala zo skál smerom dole. Ako rlly?

"Nemajte také unudené pohľady! Je to tu úžasné!" Povedala s úsmevom a hneď si to fotila. Ak by som mohla asi si svoju hlavu otrepem o tú skalu, z ktorej tečie tá voda.

"Poďte sa pozrieť sem!" Povedala a všetci pozorne išli za ňou. Ja som Emmu potiahla za ruku a darovala mi za to nechápavý pohľad.

"Poď!" Povedala som a ťahala ju preč.

"Neblázni! Tá nás zabije, keď zistí, že sme išli preč!!!" Kričala na mňa potichu a ja som sa uchechtla.

"A ako sa to dozvie, keď sa včas vrátime?" Opýtala som sa a zdvihla jedno obočie.

"Uhmmm." Bolo vidno, že nemá slov tak som ju potiahla a vyšli sme von.

"Poď!" Povedala som a prešli sme cez nejaký les až na kraj, kde bol útes.

"Tak čo? Myslím, že toto je oveľa krajšie, ako to, čo bolo vo nútri." Povedala som a sadla si.

"Bol to vodopád!" Povedala Emma a sadla si ku mne.

"Ja by som to tak nenazvala. Boli to len šutre, z ktorých striekala voda." Uchechtla som sa a zapozerala sa na oblohu, ktorá bola pokrytá hviezdami, pretože už bola noc.

"Je tu krásne." Povedala som a pozerala som do diaľky.

"Pozri! Padá hviezda!" Povedala Emma a pozrela som sa smerom, kam ukazuje.

"Želaj si niečo." Povedala a usmiala sa na mňa. Usmiala som sa na ňu tiež a potom sa späť otočila.

*Želám si aby som mala normálny život.*
No to som si zrejme nemala želať.........

**********

"Mali by sme sa už vrátiť." Povedala Emma a ja som prikývla. Išli sme späť, keď som si spomenula, že som tam zabudla tašku.

"Do čerta, počkaj tu, zabudla som si tašku." Povedala som a rýchlo odbehla po ňu. Keď som sa vracala tak som Emmu nikde nevidela.

"Emma?" Zvolala som do ticha a tmy a poobzerala sa okolo seba, či ju náhodou nezahliadnem, no akoby sa po nej zľahla zem.

"Emma!!!!" Zakričala som opäť no odpoveď neprišla. Práve som zistila, že som sa stratila. Super!

"Do čerta aj s tým!" Kopla som do stromu a až ma zabolela noha. Do riti! Začula som jemný smiech a okamžite som sa za tým otočila no nikde som nikoho nevidela.

"Emma! Toto nie je vtipné!!!" Povedala som mrzuto a obzerala sa okolo seba.

**********

Čakala som na Táliu, kým sa vráti aj s taškou, ktorú si zabudla pri tom zraze. Ako som tak čakala, zdalo sa mi, že niečo počujem.

"Haló?" Ozvala som sa do tmy, a keď som sa chcela otočiť, pocítila som na sebe niekoho ruky a na ústach nejakú šatku.

"Neopováž sa ceknúť inak dopadnete obe zle!!!" Povedal dotyčný a tipujem, že mohol mať tak 25-30. Jeho hlas bol síce mužný, no išiel z neho strach. Mal však na sebe úžasný parfém, ktorý mi opantal zmysli. To vážne Emma?!!!! Rozplývaš sa tu nad človekom, ktorého nepoznáš?!!!! Možno ťa chce zabiť! Alebo znásilniť!!! Začala som ma mätať, no keď som pocítila chladnú vec pri mojom bruchu hneď som s pohybom prestala.

"Šikovná." Pošepkal mi do ucha a líca mi už dávno zmáčali moje slzy.

"Emma?" Započula som hlas Tálii a chcela sa ozvať, lenže spomenula som si na vyhrážku a tak som bola ticho a plakala ďalej. Stáli sme presne v tieni takže bolo nemožné aby nás niekto videl. Dokonca som nevidela ani kto ma drží, pretože hneď po tom, čo mi dal na ústa nejakú šatku tak mi zaviazal aj oči.

"Emma!!!!" Počula som krik, ako na mňa volá no nemohla som spraviť nič.

"Do čerta aj s tým!" Začula som ako zahrešila a potom som počula toho muža ako sa potichu smeje.

"Emma! Toto nie je vtipné!!!" Povedala opäť a ja som jej tak strašne chcela odpovedať, lenže nechcela som riskovať, že nás zabijú.

"Zober ju!" Prikázal ten, čo ma držal a niekto ďalší sa vybral zrejme po Táliu. Do čerta!!!

"Nechajte ma!!!!!!!" Počula som Táliin krik a opäť som sa začala mykať.

"Pššššt, ak nebudeš robiť problémy! Nič sa jej nestane." Pošepkal mi opäť do ucha a ja som prikývla takmer okamžite.

"Do čerta daj tie svoje paprče preč!" Povedala opäť Tália a potom sme začali niekde kráčať. Pocítila som pod sebou studenú koženú látku, takže som usúdila, že sme zrejme nastúpili do auta. No nepočula som Táliu. Našťastie, akoby mi čítal myšlienky mi dal šatku z úst dole.

"Kde je Tália?" Opýtala som sa.

"Je v druhom aute." Odpovedal stroho a potom sme sa pohli. Nemala som výhľad na okolitú krajinu no jedno som vedela. Toto nedopadne dobre........