Šarmantný, neodolateľný, tajomný no predsa veľmi príťažlivý Aron Faller Rain. Šéf najväčšej firmy v celom meste.
Krásna, citlivá, drzá no cez to všetko nebojácna Tália Blacková. Musela opustiť školu, kvôli práci jej otca, o ktorej do teraz netuší. Č...
Prebudila som sa na strašný krik a na to ako ma neskutočne bolí hlava. Sadla som si a chytila sa za hlavu. Na nočnom stolíku som si všimla tabletku a vodu. Vzala som si ju a hneď ju vložila do úst. Zapila som to vodou a potom som sa pobrala dole.
"Všetci sa už upokojte! Ak sa to dozvie tak vás zabije všetkých a nebude mať nad nikým zľutovanie!" Precedil cez zuby zrejme Aron a vtedy som zastala a ostala stáť pri schodisku, ktoré malo po bokoch steny takže ma nemohli vidieť. Ostala som načúvať no vedela som, že sa to neskončí dobre. Niečo mi taja.
"Aha! Bez Vás by sme to fakt nevedeli! Nehovoriac o tom, že Emma je jej vlastná sestra a Andrew jej bratranec! Čo myslíte? Ako by na to reagovala? Určite by neskákala od radosti!!!" Vrieskal tam môj nevlastný otec no ja som podišla bližšie k nim a ostala na nich šokovane pozerať.
"Prosím?" Opýtala som sa neutrálnym hlasom a opäť mi po lícach stekali prúdy sĺz. Všetci svoj vystrašený pohľad otočili na mňa a Andrew s Emmou vyvalili oči. Pretože sa to zrejme dozvedeli tiež práve teraz tak ako ja.
"Tália!" Oslovil ma otec no ja som zdvihla ruku na znak nech bude ticho.
"Koľko?" Opýtala som sa a mala som zatvorené oči. Už som sa na nich nedokázala pozrieť.
"Čo koľko?" Opýtal sa.
"Koľko dlho ste mi toto všetko chceli tajiť?!" Zvýšila som mierne hlas, a keď som otvorila oči tak z nich priam sršal hnev a nenávisť. Otec si povzdychol a sadol.
"Tak koľko?!" Zvireskla som a prepaľovala ich pohľadom.
"Nemali sme v pláne ti to niekedy vôbec povedať." Povedal to potichu a ja som neverila vlastným ušiam.
"A ten telefonát?! Čo sa vyhrážal Nathaniel, že Jack zomrie? To bola tiež iba hra?" Zvýšila som hlas a otec jemne prikývol. Prestávala som všetkému chápať. Celý čas, čo som tu žila, som žila len v klamstve. Nemala som viac slov tak som sa zobrala a odišla. Nastúpila som do auta a dupla na plyn. Neviem kam pôjdem, netuším, čo budem robiť. No jedno viem! Do tohto mesta sa už nikdy nevrátim! No však to som si len myslela.....
O 4 roky•••••
Práve oslavujem svoje 25 narodeniny a som tu s otcom a mamou. Nachádzam sa momentálne tam, kde som bola aj pred tým no som v inom meste. Na opačnej strane republiky, ak by som to mala upresniť. Za ten čas som nebola s nikým v kontakte. Iba s mojim otcom, s ktorým som aj teraz. Aron mi ešte v ten deň, než som zmizla vyvolával o sto šesť no ja som to ignorovala. Sme ako Tom a Jerry. Je to celkom vtipné. No odpútala som sa od neho a som so sebou spokojná.
Zišla som dole po schodoch do kuchyne, kde už bol otec.
"Ahoj." Pozdravila som ho a dala mu bozk na líce.
"Dobre ráno slniečko." Usmial sa a zrak neodtrhol od novín.
"Dnes sa bude konať v Paríži jeden večierok, na ktorý by som ťa rád zobral. Sme totiž VIP hostia takže by si prišla aj na iné myšlienky a tak." Oboznámil mi situáciu no ja som nebola veľmi rozhodnutá, či tam chcem ísť. Je možné riziko, že ho tam uvidím. Nie dosť! Aj keby! Budem sa chovať odmerane.
"Dobre teda, čo si mám obliecť?" Opýtala som sa a ocko mi podal krabicu.
"Všetko najlepšie miláčik." Usmial sa na mňa a potom si odpil z kávy. Keď som otvorila krabicu ruky som si priložila k ústam a od úžasu pozerala na tú nádheru predo mnou. V krabici sa nachádzali krásne bordové dlhé šaty.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Hneď som pribehla k ockovi a objala ho.
"Ďakujem!" Zvýskla som od šťastia a škerila sa ako slniečko na hnoji.
"Bez sa pripraviť! O pár hodín vyrážame!" Popohnal ma a hneď som utekala do izby.......
Aron•••••••
Od toho, čo odišla a nikomu sa neozvala, dokonca ani Sandre som sa úplne zrútil. Neuveriteľné ako sa mi mohla dostať tak hlboko pod kožu a hlavne do srdca. Potriasol som hlavou a buchol rukou do steny. Musím sa spamätať. Som predsa podnikateľ a dosť úspešný! Jedna baba ma predsa nedostane na kolená.
"Tu si!" Zvolal Derek a hneď išiel ku mne.
"No počuj, dnes je tá párty! Prídu tam všetci slávny takže ideš aj ty!" Povedal a podal mi nejakú krabicu.
"Vybral som ti aj oblek a ochvíľku pôjdem po Sandru a stretneme sa tam dobre?" Zdvihol na mňa varovný prst, na čo som len prekrútil očami.
"Áno oci." Zasmial som sa a išiel sa pomaly chystať. Vytiahol som z krabice oblek, a k tomu som mal bordovú kravatu. To rlly? Prekrútil som nad tým očami no neostávalo mi nič iné len si to obliecť.
**********
Všetci sme stáli pri bare a horlivo o niečom debatovali. Všetci tu boli v nóbl oblekoch a neviem kade akých róbach. Prišlo mi to vtipné. Ten večierok sa konal vonku, pred nejakým hotelom, kde sme potom mali ísť na nejakú aukciu, kde sa budú predávať rôzne šperky a podobne. Zrazu sa všetci otočili, pretože prišlo nejaké nóbl auto. Teda skôr biela limuzína. My sme sa tam pozreli tiež a neverili sme vlastným očiam, kto z tej limuzíny vystúpil. Asi sa mi sníva........
