Môj Šéf

53. Kapitola

Ráno som sa zobudila na lúče, ktoré mi prenikali do očí. Otvorila som oči a ponaťahovala sa. Ostala som však zaskočená, že miesto vedľa mňa bolo prázdne. Nemal tu ani svoje veci. Odišiel?! Nechal ma tu samú?! Bože! Vložila som si hlavu do dlaní a začala som plakať. Aká si naivná Tália! Išlo mu iba o sex! Čo si si myslela, že s tebou ostane do konca života?! Hnevala som sa sama na seba, že som toto dopustila. Sandra mi vyvoláva, ako zbesnetá, pretože chce vedieť ako to dopadlo. Napísala som jej nech sa u mňa zastaví. Zrazu zazvonil zvonček. Otvorila som dvere a skoro ma zhodila na zem.

"Tak hovor! Chcem vedieť všetky podrobnosti!" Sadla si ako poslušný psík za barový stôl a hlavu si podoprela rukami a nedočkavo čakala. Začala som jej teda všetko do podrobna rozprávať.

"Ja ho zabijem! Roztrieskam mu tu debilnú hlavu! To čo má byť! Hajzel jeden!" Rozkrikovala sa na celý dom a sto percent to museli počuť aj susedia.
Ja som mala opäť mokré líca od sĺz.

"Mojkaaa." Vtiahla ma do objatia.

"To bude dobré! Určite ti to vysvetlí!" Povedala a pokrútila hlavou. Ja som sa uchechtla a potom som si spravila kakao.

"Počkaj musím zavolať do práce." Usmiala som sa a vytočila som šéfove číslo.

"Dobrý deň, mohla by som si prosím na pár týždňov zobrať dovolenku? Je to rodinná záležitosť." Povedala som sklesnuto a Sandra ma pobavene sledovala.

"ČOŽE?! Ale veď!" Nestihla som dopovedať, pretože ma vypol.

"Čo sa stalo?" Opýtala sa zrazu vyľakane.

"Dal mi padáka!" Hodila som mobil o zem a čakala som, čo ďalšie sa dokašle.

"No tak to je v riti!" Povedala úprimne, za čo som ju zbožňovala no aj prepaľovala pohľadom.

"Ja musím ísť! Tak sa maj" zamávala mi a potom odišla. Hodila som sa na gauč a začala som spomínať na včerajší večer. Spomenula som si na každý detail no opäť sa mi chcelo plakať. Čo som mohla čakať. Vedela som, že to takto dopadne. Ale prečo som mu to dovolila? Pretože ho miluješ. Odpovedal môj vnútorný hlas. No to iste! Musím odtiaľto vypadnúť, a to čo najskôr. Spomenula som si, že mám v Austrálii tetu. Zdvihla som telefón a zvolala.

"Prosím?" Ozvalo sa z druhej strany.

"Ahoj tetuška, už sme sa dlho nevideli, mohla by som k tebe prísť na návštevu?" Opýtala som sa jej a dúfala, že to bude možné inak ma porazí!

"Ale samozrejme Zlatko! Budem sa na teba veľmi tešiť." Usmiala som sa a potom sme sa rozlúčili. Ešte som jej napísala kedy presne prídem a medzi tým som si kúpila letenku. Sandre som tiež napísala, že nachvíľku dotiaľto musím vypadnúť. Večer som už bola pobaléna a tak som si išla niečo pozrieť v telke. Zrazu mi zazvonil mobil.

"Prosím?" Zdvihla som hovor a ani nepozrela, kto volá.

"Ako sa ma moja milovaná sestrička?!" Opýtal sa ma Jack a ja som sa uchechtla. Keby si len vedel!

"Výborne a čo ty?" Oplatila som mu otázku a sledovala seriál v telke a pritom sa napchávala popcornom.

"Ale dobre, kedy spolu zájdeme niekde na drink?" Opýtal sa a ja som sa čudovala. Do teraz so mnou nikde nechcel chodiť. Čo tak zrazu?

"Neviem, zajtra odchádzam za tetou do Austrálie, takže až keď sa vrátim." Povedala som a hodila si do úst popcorn.

"Dobre. Tak teda dobrú noc sestrička." Povedal a potom to zrušil. Mobil som hodila vedľa seba a stále som neodtrhla pohľad od telky. Ani neviem ako no zaspala som. Až ráno som sa zobudila na to, že meškám. Rýchlo som si zavolala taxík a nastúpila. Na letisku som prebehla halou a hneď išla na pasovú a batožinovú kontrolu.

Spokojne som sedela v lietadle a počúvala som hudbu. Do pár minút sa lietadlo rozbehlo a vzlietlo. O pár hodín som konečne bola už pred letiskom, a keď som zbadala tetu tak som sa k nej rýchlo rozbehla.

"Teta!!" Zasmiala som sa a objala ju.

"Zlatíčko!" Zahundrala mi do vlasov a dala mi pusu.

"Ako si vyrástla." Celú si ma obzrela a pohladila ma.

"Je z teba krásna žena!" Darovala mi ten najkrajší úsmev, aký mohla.

"Oči máš po mame." Usmiala sa na mňa a bolo vidno, že bude plakať.

"Teta neplač!" Objala som ju silnejšie a potom sa ukázal aj môj ujo.

"Ujo!" Zvýskla som a hneď ho objala.

"Ukáž sa aká si krásavica!" Usmial sa a objal ma pevne.

"No poďme! Máme sa o čom zhovárať!" Usmial sa na nás obe a potom sme išli k ním domov......