Môj Šéf

11. Kapitola

Keď sme vystúpili z lietadla ovjal nás čerstvý no za to teplý Dubajský vzduch.

"Konečne!" Zvrieskla Emma a triedna ju spražila pohľadom.

"Pardon!" Ospravedlnila sa a zasmiala. Ja som ju šťuchla do ramena a uškrnula sa.

"Tak baby, čo budem robiť ako prvé, keď prídeme na hotel?" Opýtala sa Bella a obe sme sa ešte viac zaškerili.

"Pôjdeme na pláž!" Vyhŕkla som a obe ich objala.

"Super! Teším sa!" Vyhŕkla Emma spolu s Bellou a pokračovali sme ďalej.

**********

Stáli sme pri recepcii, kde triedna vybavovala naše izby. Hrali sme kameň, nožnice a papier a stále som vyhrávala ja.

"To nie je fér!" Povedala Bella a zasmiala sa, keď som opäť vyhrala. Prehodila som si vlasy na druhý bok a vtedy okolo nás prešla skupinka mužov. Zaujal ma ten, ktorý bol úplne vpredu. Mal krásne čierne vlasy učesané do hora a jeho oči mali krásnu smaragdovú farbu. Oblek, ktorý mal na sebe mu krásne obopínal svaly. Vyzeral veľmi elegantne a priam z nich všetkých sršal strach! No čo ma mrzelo najviac bolo asi to, že mi nevenoval ani jeden pohľad. Ha ha! Čo si si myslela? Že bude pozerať na škratu ako si ty? Ani som nepostrehla a už mi niekto mával pred očami.

"Zem volá Táliu! Odlep tie oči od tých fešákov!" Zasmiala sa a ja som prevrátila očami a uchechtla sa.

"Pardon." Povedala som a zaškerila sa.
Triedna sa otočila k nám a podala každému papier.

"Takže žiaci! Na papieri máte napísaný zoznam, na ktorom máte napísané všetky veci a udalosti, ktoré budú počas týchto dvoch týždňov! Takže teraz choďte k výťahu a nájdite svoju izbu, vybaľte sa a potom príďte späť sem na recepciu." Povedala a všetci sme sa pobrali k výťahu. Vyviezli sme sa až na úplne horné poschodie a prešli cez chodbu. Zastavili sme mierne na konci,(čiže zhruba na trištvrtine chodby), pri dverách s číslom 2236. Vošli sme dnu a poobzerali sa po izbe.

"Pani! Je to tu krásne!" Zašli sme všetky tri a ja som hneď pribehla k posteli pri balkóne.

"Táto je moja!" Zasmiala som sa a obe ma spražili pohľadom.

"No ha ha!" Povedala Emma a položila si veci na svoju posteľ hneď vedľa mojej. Bella si sadla na posteľ ďalej od nás.

"Tak a ide sa vybaľovať." Povedala som zhrozene a obe sa zasmiali.

**********

Vyšli sme z izby a smerovali späť na recepciu. No keď sme išli po chodbe o tri alebo dve izby od nás, sme zbadali zrazu troch chlapov, ktorý išli v tej skupinke, keď sme tu prišli. Museli sa s niekým zhovárať, kto bol v tej izbe, pretože dvere od izby boli pootvorené a pred nimi stáli opretý a o niečom diskutovali. Prešli sme okolo nich a pokračovali ďalej. Neotáčali sme sa, pretože by to bolo trápne. No ja som pocítila, že ich pohľady predsa spočinuli na nás. Zastali sme pri výťahu, a keď sa dvere otvorili nastúpili sme. Prešli sme k recepcii, kde už bolo pár našich spolužiakov a čakali sme na našu triednu. Prišla ako posledná aj s taškou cez plece.

"Takže žiaci, teraz ideme na večeru a potom pôjdeme sa prejsť." Povedala a všetci sme sa pobrali za ňou.

Prišli sme do priestrannej reštaurácie a sadli sme si za veľký stôl.

"Takže dnes máme na výber, hranolky a steak, losos a zemiaková kaša alebo pečené kurča. Rozdám vám papier a vy sa zapíšte, kto čo chce." Povedala a spolužiaci sa začali zapisovať na papier.

**********

Po večeri sme vyšli z reštaurácie a išli von z hotela. Prechádzali sme nočnými Dubajskými ulicami a pozorovali nočný život. Ľudia tu boli veľmi veselý a ja som mala pocit, že to bol zlý nápad sem prísť. Spomalila som a ostala som úplne vzadu na konci. Rozmýšľala som nad svojím životom, či som ho chcela presne takto.

"Tália!? Čo sa deje?" Opýtala sa ma zrazu Emma a až teraz som si všimla, že tu prišla.

"Ja neviem, mám pocit, že to bol zlý nápad sem prísť. Cítim sa divne. Ty si tu s Bellou a ja sa môžem späť vrátiť domov." Povedala som úprimne, lebo som cítila, že takto to je.

"Ale no tak Tália! Mám ťa rada to dobre vieš! Prepáč, že sa viac bavím s Bellou, ale keď ty si v poslednom čase nejaká divná a nechceš mi povedať, čo sa deje. Neviem ti potom pomôcť." Povedala a ja som zabrzdila. Pozrela som na ňu neutrálnym pohľadom a nevedela som, či toto rozhodnutie, ktoré sa chystám urobiť bude správne, no dúfam, že to nebudem ľutovať.

**********

Vrátili sme sa späť na izbu s tým, že Emma bola stále pri mne a na Belle som videla, že jej to vadí.

"Tália, musíš to povedať polícii!" Pošepkala mi Emma tak aby to Bella nepočula.

"To nemôžem! Veď predsa ani neviem, kto to je!" Povedala som na svoju obranu. Emma vliezla ku mne do postele a zamračila sa.

"Buď to spravíš ty alebo ja!" Povedala a išla späť do svojej postele.

"Fajn!" Zavrčala som a ľahla som si. Ani neviem ako no zaspala som.

Zrazu sa otvorili dvere a dnu vstúpila osoba. Na chodbe bolo síce zapnuté svetlo no do tváre mu nebolo vidno. Bol to určite muž. Mal mohutnú postavu a sršal z neho strach! Pregĺgla som na sucho a schovala sa pod posteľ. Prešiel ku Emminmu kufru a otvoril ho. Niečo hľadal. No nevedel to nájsť. Každou sekundou, či minútou bol nahnevaný viac a viac. Zrazu mi však zabzučal mobil a ja som ho ihneď vypla. Prestal hľadať a pohol sa mojím smerom. Zatvorila som oči a modlila sa nech nezistí, že som pod posteľou. Keď som otvorila oči tak som skríkla, pretože dva zelené samragdy pozerali do mojich očí s neutrálnym výrazom.......

Udychčane som sa posadila a pretrela si tvár. Pozrela som sa po izbe a všade bol pokoj. Baby spali a ja som rozmýšľala nad tým záhadným snom. Bože čo to bolo!!!? Kto bol ten muž?! A vôbec, bol to iba sen nič viac. Ľahla som si späť a do pár minút som zaspala..........