Môj Šéf

57. Kapitola

Prebudila som sa niekde, kde to vyzeralo ale že úplne na hovno. Ak sa už mám takto vyjadrovať. Mala som spútané ruky a aj nohy. Skvelé. Oblečenie som mala svoje takže mi bola nehorázna zima. No však tá izba nebola zlá. Aspoň som si to myslela dokiaľ som nevidela tu kúpeľňu. Až ma naplo. Záchod bol na tom ešte horšie než sprcha. Chcela som zaklopať na dvere, ktoré sa ešte než som to stihla spraviť rozrazili.

"Konečne si hore maličká." Slizko sa na mňa usmial a zdrapil ma za ruku. Vyviedol ma von a potom sme išli cez nejakú nekonečne dlhú chodbu.

"Poviem ti úprimne najradšej by som ťa pretiahol, ale podľa šéfa sa ťa nesmiem ani dotknúť takže som strašne zúfalý a neviem, do kedy sa mi podarí udržať na uzde." Pošuškal mi do ucha a následne mi ho oblízol. Blee! Chcelo sa mi vážne zvracať. Už som to nemohla vydržať a prvá várka skončila na ňom.

"UPS." Povedala som a on sa zamračil.

"Kurva!" Zhúkol a potom ma podal druhému.

"Za toto zaplatíš!" Zaškrýpal zubami. No to iste. Len som sa uchechtla a ten druhý ma niekam viedol. Zastali sme pri dvoj krídlových dverách a potom sme vošli dnu. Ten idiot si sedel za stolom a vedľa neho bol nejaký chlap. Bol pekný. Tália spamätaj sa! Kričala som na seba vo svojej hlave.

"Ale! Tália Blacková!" Zvolal radostne a ten chlap až vyvalil oči. Nathaniela som úplne ignorovala a sledovala jeho. Vytiahol mobil a zrazu doňho niečo ťukal.

"Vnímaš?" Opýtal sa s úsmevom a až teraz som si ho všimla.

"Čo chceš?!" Vyštekla som nepriateľsky, na čo sa len uchechtol.

"Daj mi konečne tie zmluvy! Čo mal u seba Aron! Viem, že ich máš!" Všimla som si, že ten chlap na nás pozerá a pozorne všetko počúva.

"A čo keď ti ich nedám? Čo spravíš?" Opýtala som sa posmešne.

"Tália, Tália!" Pokrútil hlavou a začal sa smiať. Zrazu vytiahol nožík a pritlačil mi ho o krk. Ten chlap za nami sa mierne pohol no potom opäť ostal stáť. Cítila som, že mi niečo tečie po krku. Zrejme to bola krv. Zmrd!

"Tália ja som dosť trpezlivý človek, no ty ma privádzaš do nepríčetnosti. Daj mi tie skurvené papiere a všetko bude vpohode. Snáď nechceš aby si zomrela kvôli nejaký papierom, do ktorých ťa je veľké hovno, že?" Zavrčal a zasmila sa.

"Čo keby boli aj pre mňa dôležité?" Oplatila som mu otázku a videla som, že zúri.

"Na čo by ti boli?" Opýtal sa a uchechtol.

"Dajme tomu, že by som sa možno chcela neskôr pomstiť." Povedala som v kľude, na čo sa ten chlap pohol a odišiel.

"Hmmm, tak to mení situáciu." Povedal a odstúpil.

"Odpútaj ju." Prikázal chlapíkovi, ktorý ma mal na starosti. Hneď ako mi uvoľnil ruky som si ich priložila ku krku. Idiot!

"Ak tam budem mať škaredú jazvu zaplatíš za to!" Zavrčala som a zotrela si krv. Len sa uchechtol a sadol za svoj stôl.

"Teraz mám pre teba inú úlohu. Musíš mi nájsť jeden spis. Je priveľmi dôležitý! Ak ho nájdeš môžeme ho spoločne zničiť!" Sprisahanecky na mňa pozrel a ja som chcela vyvaliť oči no nespravila som to. On sa asi načisto pomiatol!

**********

Práve čakám na svoju batožinu na Parížskom letisku. Už ma unavovalo čakať, kým príde môj kufor. Keď som ho konečne zbadala hneď som ho schmatla a utekala von, pretože ma tam už čakal taxík. Teda lepšie povedané prišla po mňa Sandra. Hneď, ako ma zbadala vyskočila z auta a silno ma objala.

"Konečne!!!!" Zvýskla a poriadne ma vystískala.

"Dúfam, že za ten čas sa tu nič také nestalo." Zasmiala som sa na ona hneď zvážnela.

"No..." Bolo jediné, čo povedala a potom svoj pohľad zabodla do zeme.

"Vieš Aron, on sa úplne zmenil." Poznamenala a ja som rozmýšľala, ako sa tak veľmi mohol zmeniť.

"Ako?" Opýtala som sa aj cez to, že som túto tému vôbec nechcela rozoberať no až príliš ma to zaujímalo. Sandra sa chystala niečo povedať, keď v tom mi zrazu zazvonil mobil. Vytiahla som ho a pozrela sa naň. Jack.

"Prosím?" Ozvala som sa.

"No sestrička, nechceš zájsť na kávu? Práve som v meste!" Povedal natešene a mne to hneď padlo vhod.

"Dobre, stretneme sa v tej reštaurácii, veď vieš! O 20 minút." Usmiala som sa, aj keď to nemohol vidieť.

"Budem tam!" Zrušil a ja som si pohodlnejšie sadla.

"No vieš zvykne teraz chodievať s veľa dievčatami a stále si ťahá nejakú na noc a tak. Starý dobrý Aron je späť." Zhodnotila to pár slovami a ja som rozmýšľala.O pár minút sme už parkovali pri reštaurácii. Vystúpila som a hneď som išla objať Jacka.

"Tak si my chýbala sestrička!" Poznamenal a ja som sa uchechtla.

"Nevlastná." Zasmiala som sa a on sa odtiahol.

"Už to vieš?" Opýtal sa a mal smutný pohľad. Len som prikývla. Chvíľku bolo trápne ticho no potom sme sa všetci traja rozhodli ísť dnu. Keď sme vstúpili tak sme hneď mierili na naše miesto no zaujala ma skupinka vzadu. Celú som si ju prezrela, a keď som si uvedomila, koho je tá skupina bolo neskoro. Naše pohľady sa stretli a ani jeden sme neuhli. Potom si to všimli aj ostatní a raz pozerali na mňa a raz na neho..........