Môj Šéf

58. Kapitola

Sadli sme si teda k nášmu stolu a ako prvá som od neho odtrhla zrak. Aj po tých troch mesiacoch moje city voči nemu nezmizli. Toho som sa najviac obávala. Keď som si na všetko spomenula bolo mi z toho zle. Ako som mu tak mohla naletieť. Dostal, čo chcel. Dostal ma do postele, tým to hasne. Ochvíľku k nám prišiel čašník a objednali sme si. Cítila som na sebe stále pohľad. Vedela som presne koho. Pozoroval ma no najviac určite pozoroval Jacka, pretože o ňom vôbec nevedel. Takže si nemohol myslieť, či je to môj brat alebo priateľ.

"Takže, ako si sa to dozvedela?" Opýtal sa ma Jack a ja som sa naňho veľmi usmiala. Samozrejme spravila som to aby som niekoho vyprovokovala.

"No povedala mi to teta s ujom. Aj to, že moji rodičia nie sú moji." Uchechtla som sa a pretrela si rukou tvár. Povzdychla som si a potom som sa konečne napila môjho drinku, ktorý nám už čašník doniesol.

"Ja som ti to chcel už povedať veľa krát no otec ma stále zastavil s tým, že sa nemám opovážiť. Vieš, keď ťa prvý krát zobrali z detského domova tak som bol proti. Vtedy som ťa neznášal, pretože ti viac venovali čas, ako mne. Keď som sa rozhodol, že ti budem robiť zle tak prv som z toho mal veľkú radosť, no potom, keď som videl aké to má následky tak som to oľutoval. Veľmi ma to mrzí." Nezmohla som sa na slovo. Oči má pálili od sĺz a na nič som sa nezmohla len na to, že som sa postavila, prešla som k nemu a najsilnejšie ho objala.

"Ďakujem!" Pošepkala som a ešte tuhšie ho objala.

"Nechcem vás vyrušovať, ale niekto pekne zatína sánku Tália." Uchechtla sa Sandra a ja som sa zasmiala.

"Teraz mi to je fuk." Zasmiala som sa a potom sa od neho odtiahla a sadla si späť. Popíjala som drink a rozprávala sa s nimi o všeličom možnom.

"Ospravedlňte ma musím si odskočiť." Usmiala som sa na nich a potom som išla smer wc. V zrkadle som sa ešte upravila a posledný krát na seba pozrela. Keď som vyšla von, kto si mi dal ruku na ústa a zatiahol ma ďalej do uličky. Oprel ma o stenu a uväznil ma tak, že som nemohla ujsť. Keď sa moje oči stretli s tými jeho, tak som doslova prestala dýchať.

"Čo to malo kurva znamenať?" Zavrčal a prepaľoval ma pohľadom.

"Netuším, o čom to hovoríš." Povedala som to kľudne a snažila sa zachovať si chladnú hlavu.

"Tak ja ti to obozrejmím! Ty si len Moja! Nikoho iného rozumieš?" Opäť to povedal majetnícky a dominantne až sa mi podlomili kolená. Prečo to robí?! Čo nechápe, že ma tým ničí?!

"Nie som nikoho! Takže ak dovolíš, rada b......" Nestihla som dopovedať, pretože jeho pery ma umlčali. Bolo to strašne rýchlo. Spamätala som sa a neviem prečo, bozk som mu opätovala. Keď som si uvedomila, čo robím tak som ho od seba odstrčila.

"Toto už viac nerob!" Prižmúrila som naňho oči a zavrčala som. Potom som rýchlo išla späť.

"Bola si tam nejako dlho nie?" Opýtala sa Sandra a nadvihla obočie. Prehodila som si vlasy na pravú stranu a uchechtla sa.

"Nič také sa nestalo, len dlhá rada." Zasmiala som sa a potom som pohľadom zablúdila opäť k jeho stolu. Jeho pohľad bol stále na mne no zrazu si k nemu na jeho nohy sadlo nejaké dievča a pobozkalo ho. Vtedy som sa veľmi ovládala aby som nevybuchla a nešla k nemu mu jednu vraziť. Takže najprv mi vraví, že som len jeho a teraz sa ide bozkávať s nejakou mrchou?! Zhlboka som dýchala a odvrátila som pohľad. Mala som všetkého dosť.

"Poďme preč!" Zavelila som a už som vychádzala von. Po celý ten čas som na sebe cítila niekoho pohľad. Samozrejme, koho iného než samotného Arona Fallera. Nasadli sme do auta a vyrazili sme. Jack išiel sám, pretože tu mal tiež auto a Sandra ma zaviezla domov.

"Ďakujem za odvoz." Usmiala som sa na ňu a vybrala som sa domov, no potom som sa ešte otočila.

"Nechceš tu dnes prespať?" Opýtala som sa, na čo už hneď bola pri mne.

"Čítaš mi myšlienky zlatko." Zasmiala sa a spolu sme vošli dnu. Zamkla som dvere a skontrolovala všetko.

"Ty počuj, čo to dnes bolo v tej reštike?" Opýtala sa a išla po poháre a následne sa vrátila s vínom.

"Keď som sa vybrala z wc-ka späť za vami tak tam zrazu bol! Oprel ma o stenu, povedal že som jeho a potom ma pobozkal. Keď som si sadla, tak som mala nutkanie sa na neho pozrieť, no keď som uvidela, že si k nemu sadla nejaká pipka a bozkávala ho bez toho aby sa odtiahol rupli mi nervy! Jednoducho som musela ísť preč." Povedala som jej všetko, čo sa stalo. Sandra len kývala hlavou.

"Ja neviem, čo sa to s ním porobilo." Povedala pravdivo a napila sa vína. Keď som jej chcela odpovedať, tak nás vyrušil zvonček. Pozrela som na hodinky a bolo 23:30. Kto to môže byť? Pobrala som sa k dverám, a keď som ich otvorila pohár mi vypadol z rúk a môj záchvat úzkosti, ktorý som už nemala dobrých 10 rokov sa vrátil. Pred dverami totiž stál...........