Môj Šéf

32. Kapitola

Ráno som sa zobudila dosť skoro. Pozrela som na hodinky, ktoré ukazovali päť hodín a tridsať minút. No skvelé, pomyslela som si. Vyliezla som z postele a išla rovno do sprchy. Bola som tam zhruba pól hodinku, kým som vyliezla. Oblečená a prichystaná som si z linky zobrala kľúče a mobil. Namierila som si to k dverám, a keď som ich otvorila a môj pohľad sa stretol s pohľadom, vysokého namakaného muža, následne som už len videla tmu.

**********

Prebudila som sa na to, ako ma neuveriteľne pichá v hlave. Chcela som si pošúchať spánky, aby som to zmiernila, no moje ruky mi to nedovolili. Do pár minút som zistila pár podstatných vecí. Po prvé, nachádzam sa niekde ani neviem kde, no jedno viem, vyzerá to tu otrasne. Po druhé som spútaná na nejakej posteli a vôbec netuším, čo ma ten chlapík pred mojou celou so mnou za lubom. No z jeho pohľadu by sa dalo vyčítať, že myslí na samé nechutné veci. Zatvárila som sa kyslo a to mu zrejme pomohlo, pretože sa zaškeril ešte viac. Mala som chuť tú celu otvoriť a jednu mu vraziť, no to by som najprv musela mať kľúč a aj silu.

"Prečo som tu?" Vyslovila som otázku jeho smerom, no zrejme si to užíval, pretože mlčal a stále pozeral na môj hrudník a škeril sa. Pozrela som sa na svoj hrudník a hneď mi došlo, prečo sa tak uškŕňa. Mala som totižto roztrhnuté tričko, a keďže som mala na sebe čipkovanú podprsenku, ktorú som si nedávno kúpila ako novú, tak toho odhaľovala viac než zahaľovala. Len som pretočila očami a prestala riešiť, že ma tu obkukuje nejaký úchyl a snažila sa dostať z tých otrasných povrazov, ktoré sa mi zarezávali do kože.

•••••••••

Aron

Ráno som sa zobudil s otrasným pocitom. Vôbec som nemal náladu, a k tomu ešte moje myšlienky ubiehali k Tálii. Možno nebolo pekné, čo som jej spravil no rozhodne si to zaslúžila. Vyšiel som už oblečený a z obývačky si zobral svoje sako. Rozmýšľal som však ešte, kde som nechal svoje tričko, no však potom som si spomenul, že ho mala naposledy Tália. Musí ho mať ona. Snáď mi ho donesie. Uchechtol som sa nad sebou a potriasol hlavou. Vybral som sa do garáže, kde som si zapálil jednu cigaretu a potom išiel do práce.

Bolo už jedenásť hodín a tak som sa rozhodol ísť pozrieť Táliu. Vyšiel som z kancelárie no jej stôl bol prázdny tak, ako aj jej miesto. Tak ja som bol taký milý a nechal som ju u seba a ona si ešte dovolí neprísť do práce?! Chytil som neskutočné nervy a vykašľal sa na všetky stretnutia. Zobral som kľúče a nasadol do svojho auta. Pred jej bytovku som došiel za 30 minút a ešte rýchlejšie som bol pri jej byte. Začal som búchať na dvere no nikto mi neotvoril. Pozrel som sa pod rohožku, kde ma náhradný kľúč a uškrnul sa. Robí to väčšina ľudí. Otvoril som dvere a vstúpil dnu. Všade bolo ticho. Prešiel som do kuchyne, obývačky, dokonca som sa išiel pozrieť aj do jej spálne, kde som napokon našiel moje tričko na jej posteli. Vrátil som sa späť, a keď som chcel už vyjsť tak som si všimol na podlahe škvrnu. Bola malá, takže som sa zohol aby som zistil, čo to je. Keď som sa lepšie pozrel zistil som, že je to krv. Takže buď dostala krámy, alebo ju niekto prepadol. Lenže to potom musí znamenať, že ju majú a budú nás vydierať. Do riti! Čo všetko sa dnes ešte poserie?! Vylovil som mobil z vrecka a zavolal svojmu kamarátovi.

"Haló?" Ozval sa z druhej strany hrubý hlas, ktorý patril Derekovi.

"Mám problém." Viac netrebalo povedať. Zložil som a o pár minút už sedel za volantom a mieril späť do firmy. Takže matka mala pravdu. Isabella už ide po nej. Teda už ju má. Do čerta! Mal som jej dať nejakú ochranku! Som hlupák. Je to moja vina. Zrazu som však prudko zabrzdil až bolo počuť pískanie pneumatík, pretože na semafore zasvietila červená a skoro som zrazil mladú mamičku s kočiarom. Pokrútil som hlavou sám nad sebou odkedy sa zo mňa stala taká troska. Do teraz som sa o ženy nezaujímal a vlastne mala by mi byť u prdele! Jej podarený tatko predsa zabil môjho! Lenže, prečo mám pocit, že to tak nemá byť?

Zaparkoval som auto pred budovou a smeroval do svojej kancelárie. Vstúpil som dnu a na gauči už sedel Derek spolu s Jasonom. Sadol som si za pracovný stôl a pozrel na nich zrejme čudným pohľadom, pretože v oboch som zrazu zazrel strach.

"Kámo, čo sa deje? Si vpohode?" Opýtal sa Derek a odpil si z pohára.

"Máme problém. Ide o Táliu. Ako viete včera ju prepustili a ona potom odišla k sebe domov. Lenže dnes do práce nedorazila. Bol som sa pozrieť do jej bytu, kde som nakoniec našiel krv." Videl som Jasonov pohľad, ktorý chcel povedať: Veď mohla dostať krámy. Tak som ho hneď vyviedol z miery.

"Viem na čo myslíš, no nie nedostala krámy. Isabella ide po nej a mám pocit, že v tom má prsty ona." Povedal som na rovinu a zdvihol telefón.

"Suzana! Zavolajte Isabelle a nech okamžite príde za mnou." Na odpoveď som nečakal a hneď zložil.

"Čo chceš robiť?" Opýtal sa ma Derek.

"Jednoduchá odpoveď! Isabella ju okamžite pustí lebo inak za seba neručím!" Povedal som zatiaľ kľudne a Derek sa jemne uchechtol. Dvere sa zrazu otvorili a môj pohľad padol na Sandru, ako pridržiava dobitú Táliu. Ak som nebol schopný vraždiť teraz tak už nikdy. Hra sa práve začala..........