66. Kapitola

2.5K 87 3
                                    

Nadávala som všetkými možnými spôsobmi ako sa len dalo cestou domov. Mama s otcom sa na tom len perfektne zabávali.

"Zlatíčko, čo také hrozne sa stalo?" Opýtala sa mamka a ja som sa zamračila a nahodila poker face.

"Všetko! Úplne všetko! Konečne som si myslela, že ho dostanem z hlavy, ale nieeee. Ono ma zoberiete na nejaký večierok, kde som ho musela stretnúť, pretože si povedzme, že ocko nevedel, že tam bude! Že oci?!" Nadvihla som obočie spolu s poker face-om a všimla som si mamku ako sa pučí od smiechu.

"Ďalej, hneď ako prídem si myslí, že som jeho potom ma pobozká a na záver povie, že on mi nemôže dať to, čo chcem. Aby toho nebolo ešte málo, tak vrazí úplne cudziemu človekovi! Ale inak sa mám vážne skvelo a čo vy?" Moja irónia v hlase sa nedala prehliadnuť. Pretože aj úplný debil by ju tam cítil.

"Ale zlatíčko na všetko musíte ísť postupne." Darovala mi milý úsmev a potom sa rozosmiala na plné hrdlo.

"Veľká vďaka." Zavrčala som a vystúpila z auta.

"Slečna, dovoľte pomôž......" Nedopovedal sluha, pretože som ho odbila.

"Nechaj ma!" Vystúpila som negramotne z auta, skoro som spadla na zem no ustála som to. Vybrala som sa do domu namosúrene, a každého koho som stretla som ignorovala. Zavrela som sa do izby a dala dole svoje šaty. Zavesila som ich na vešiak a dala do skrine. Uff! Hodila som sa na posteľ a premýšľala. Bože, čo to mám za život! Teraz som momentálne bohatá, čo mi akože nevadí, ale stále sa necítim vo svojej koži. 25. ročná, slobodná pekná žena. Otrasné! Mala by som už mať deti! A nie byť ešte stále single! A dosť! Postavila som sa a ruky dala v bok. Hneď od zajtra si budem hľadať partnera!!!

**********

Už sedím v kaviarni asi s piatym chlapom a každý z nich je rovnaký.

"Takže, čo máš rada?" Opýtal sa a moju ruku vzal do tej svojej a pobozkal ju. Veľmi som sa namáhala aby som nepretočila očami. Svoju ruku som z tej jeho vybrala a dala ju späť tam, kde som ju mala.

"No mám rada romantické filmy, dlhé prech...." Nestihla som dopovedať, pretože mi skočil do reči. Nevychovanec!

"Ehhh, by som povedal, že to je nudné. Mám rád skôr horory a akčné veci. Veď vieš." Žmurkol na mňa a mne sa až zdvihol žalúdok. Kriste pane! To keď sú chlapi vážne takýto tak sa asi preorientujem!!!

"Mala by som už ísť." Povedala som. Postavila som sa a odišla. Vonku som si zapálila cigaretu a konečne sa cítila skvelo.

"Problémy?" Oslovil ma a ja som prekrútila očami. Že ja mám naňho veľké šťastie.

"Čo chceš Faller?" Precedila som to cez zuby no dobre som vedela, že to nemyslím vážne tak hnusne ako som to povedala.

"No ako vidím ďalšie rande nevyšlo. Hľadáš si niekoho?" Robil sa na debila. Akoby nevedel, čo robím, keďže ma môj denný plán zrejme doma vylepený na veľkej bielej stene.

"Samozrejme." Žmurkla som naňho a ďalej fajčila (samozrejme cigaretu 😹)

"A povedal som ti, že si moja?" Opýtal sa opäť ako idiot a ja som už bola zúfalá, o čo sa pokúša.

"O čo ti ide?" Pozrela som naňho vyľakane a odhodila ohorok. Neodpovedal len ma potiahol za roh a oprel ma o stenu. Klasika!

"Povedal som ti kurva, že si moja! Takže si nikoho nehľadaj!" Zavrčal a priblížil sa až nebezpečne blízko.

"Tak mi daj dôkaz, že ti patrím a potom ti možno uverím!" Povedala som s úsmevom no to som nemala robiť.

"Fajn, ako chceš." Odpovedal ľahostajne a ja som vypleštila oči. Ajaj! Než som sa nazdala prehodil si ma cez plece a následene ma hodil do auta. Keď sme zaparkovali pred luxusnými bytovkami hneď som pochopila......

**********

Neuveriteľné! Zase! Bože! Si hlúpa Tália! Napravovala som si blúzku, keď som kráčala smerom z jeho bytovky preč. Počkala som na autobus a mierila som domov. Domov som došla asi tak za 4 hodiny a unavene si ľahla na posteľ.

"Klop klop! Ako si sa dnes mala?" Opýtala sa ma mama a ja som na ňu pozrela uboleným pohľadom. No určite jej nepoviem, že ma Aron odtiahol k sebe domov a tam ma pretiahol, aj keď by sa to mohlo považovať za znásilnenie, pretože som tam nechcela ísť. No však povedzme si úprimne, že sme to chceli obaja. Bože! Cítim sa už ako psychopat!

"Celkom fajn čo ty?" Opýtala som sa jej a v duchu sa uchechtla nad mojou primitívnou odpoveďou.

"Tiež. Zlatko zajtra k nám príde jedna pani na večeru, takže buď doma a budeš sa správať slušne dobre?" Opýtala sa a zastrčila mi prameň vlasov za ucho.

"Dobre." Venovala som jej malý úsmev a potom odišla. Ja som si opäť ľahla na posteľ a hlasno si povzdychla. Toto bude ešte zaujímavé.........

Môj Šéf Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang