Môj Šéf

13. Kapitola

"Dievčatá, tak idete!?" Opýtala sa nás triedna a obe sme sa pozreli na triednu a našich spolužiakov, ako sa na nás smejú, že ako jediné tu už sedíme na deke a pozeráme na tých mužov, ako keby to bola nejaká korisť. Zahanbenie na seba nedalo dlho čakať a očervenela som, pretože som sa teraz cítila trápne.

"Pardon, už ideme." Povedala som a pobrali sme si veci. Posledný krát sme nenápadne hodili očkom po tých mužoch a išli sme preč.

**********

Ležala som na posteli a rozmýšľala, čo budeme robiť.

"Nejdeme sa prejsť?" Opýtala sa Emma a ja som hneď vyskočila na nohy.

"Mám chuť na drink, čo ty?" Opýtala som sa jej a išla si učesať vlasy.

"Navrhujem nájsť nejaký bar a trošku si vypiť, keďže máme to voľno!" Zaškerila som sa a potiahla ju von z izby. Na chodbe sme sa stretli s páru spolužiakmi, ktorí sa k nám pridali a tak sme išli celkom väčšia skupinka do baru. Našli sme ho asi po desiatich minútach bludenia v tomto hoteli.
Vošli sme dnu a hneď išli k baru.

"Dobrý deň slečny, čo to bude?" Opýtal sa barman a daroval nám žiarivý úsmev. Ja som žmurkla na Emmu a nahla sa cez pul. Mala som tričko s veľkým výstrihom, takže určite bolo, na čo sa pozerať.

"Poprosím dva krát sex on the beach!" Objednala som nám drinky a barman s veľkým úsmevom prikývol a ochvíľku nám už podal našu objednávku.

"Takže na zdravie!" Povedala Emma a zdvihla pohár do ruky.

"A na to, že dnes zbalíme nejakých pekných chalanov!" Dodala som a potom sme si štrngli. Začali sme sa rozprávať o všeličom a po každom, keď nám došiel drink, nám barman doniesol nový. Vypili sme už asi 10 drinkov sex on the beach a potom asi 12 whisky Sortilége. Boli sme totálne na mól, pretože sme sa smiali aj na tom, čo vtipné vôbec nebolo. Postavili sme sa, že pôjdeme na izbu no zrupli sme na zem a začali sa smiať ako retardované. Všimli sme si, že prišli nejaký muži práve teraz do baru spolu s triednou, ktorá hneď svoj pohľad venovala nám spolu s nimi.

"Páni prosím vás!" Zvolal na nich barman a prišli k nemu.

"Prosím vás! Odveďte tieto slečny späť na izbu, trochu to prehnali." Povedal a pozrel na nás. Ja som Emme kreslila na čelo slniečko s fixkou a rehotala sa ako trafená.

"Žiariš ako slniečko!" Zahrmela som a Emma sa zasmiala.

"Asi budem Blink Blink." Zasmiala sa a ja spolu s ňou.

"V ktorej izbe bývajú?" Opýtal sa jeden z nich a ja som naňho stále žmurkala a škerila sa.

"Tuším úplne hore izba 2236." Povedal barman a ja som sa zamračila.

"Hej! To je naša izba, čo mu hovoríš, kde nás má hľadať? Veď ešte mi tam bude vyklopkávať stále, čo krásavec?" Žmurkla som naňho a oblízla si pery. Prišiel ku mne a zamračil sa.

"Ako sa voláš môj princ?" Uškrnula som sa a našpúlila pery. Zodvihol ma na ruky a stále bol ticho. Pozrela som sa na Emmu a tú už bral ten druhý.

"Brandon." Povedal nakoniec a ja som si hlavu pohodlne oprela o jeho rameno. Páni moji! Ma fakt svalnatú hruď! Och!!!

"Máš skvelú hruď!" Usmiala som sa a pocítila, ako sa jeho hruď natriasa. Zrejme sa smial.

"Tak teda vďaka, to mi ešte vživote žiadna nepovedala." Zasmial sa opäť a potom som pocítila pod sebou niečo mäkké.

"Dobrú noc Brandiiik." Uškrnula som sa a oči mala stále zatvorené.

"Dobrú." Povedal a potom som už len počula buchnutie dverí.

**********

Zobudila som sa na obrovskú bolesť hlavy. Do riti! Koľko sme toho vypili?! Posadila som sa a zo šuflíka vytiahla tabletky. Dobre, že som ich zobrala. Hodila som jednu do úst a prehĺtla ju. Prešla som do kúpeľne a zapila to vodou. Umyla som si tvár a musím povedať trošku ma to prebralo.

"Emma stávaj! Meškáme na raňajky." Posúrila som ju a obliekala sa. Vyletela z postele ako strela a hneď bežala do kúpeľne.

"Na stolíku máš tabletku." Povedala som a obúvala si topánky na podpätku.

"Vďaka!" Zakričala a ja som si práve nanášala riasenku.

"Môžme?" Opýtala som sa a ona prikývla. Vyšli sme von a mierili do reštaurácie.

"Počuj, čo sme včera stvárali?!" Opýtala sa, keď sme vstúpili do reštaurácie a práve vtedy sa všetci pozreli na nás dokonca aj tí chlapi a my sme sa obe držali za hlavu, mne v nej totižto strašne pískalo.

"Neviem, ale mám pocit, že to nebolo nič dobré." Zašepkala som a prišli sme až k nášmu stolu.

"No dobre ráno párty dámy!" Pozdravila nás triedna.

"Prepáčte pani profesorka, aj keď si nič nepamätáme tak nás to strašne mrzí!" Povedali sme a prosebne na ňu pozreli nech to hlavne nehovorí rodičom.

"Kľud dievčatá, dala som vám včera voľno, hlavné je, že sa nikomu nič nestalo." Usmiala sa na nás a darovala nám pohľad typu: aj ja som bola mladá, tak ako vy. My sme sa len usmiali a objali ju. Sadli sme si a začali listovať, čo si dáme na raňajky, keď tu zrazu nám čašník doniesol taniere.

"Ale my sme si neobjednali." Povedala Emma a tvárila sa rovnako prekvapene, ako ja.

"Vy nie, ale toto vám posielajú títo páni!" Ukázal na mužov, ktorý sedeli neďaleko od nás a pozerali na nás celú dobu. S Emmou sme vyvalili oči a darovali im malý úsmev.

"Tak teda ďakujeme." Povedala som a čašník odišiel. Rýchlosťou blesku som sa nahla cez stôl k Emme.

"Čo do čerta sa včera stalo?!!!" Precedila som cez zuby a ona len kývla hlavou na znak, že vôbec nemá tušenia. Prestala som to teda riešiť a pustili sme sa do jedla........