Môj Šéf

61. Kapitola

Od toho osudného rána už prešlo ďalších zopár mesiacov. Blížili sa moje narodeniny a ja som si krásne naplánovala ako ich strávim. Zrazu sa vrútila do domu Sandra a vraždila ma pohľadom. Nechápem, čo sa stalo no začala som sa báť.

"Čo je?" Pozrela som na ňu prekvapene a nadvihla obočie.

"Ty máš o týždeň narodky a ani si mi o tom nepovedala?" Zvýšila na mňa hlas a zamračila sa. Ja som sa len pobavene uchechtla.

"No a? Aj tak plánujem stráviť ten deň sama." Usmiala som sa a vložila si ďalšiu lyžičku od zmrzliny do úst. Sandra sa len zamračila a vytrhla mi kelimok z rúk.

"Hej!" Skríkla som a zamračila sa.

"Žiadne také! Pôjdeš pekne so mnou do baru! Pôjde tam každý a na viac budú oslavovať nejaký ich výrobok, ktorý mal úspech, či čo." Zahundrala a vložila si moju! Zmrzlinu do úst. Ľahla som si a hlavu prevesila cez opieratko na kresle.

"Ja tam nechcem ísť." Zahundrala som v zúfalstve a v snahe, že sa tomu budem môcť nejako vyhnúť, no ani s ňou nehlo. Len krútila hlavou a napchávala sa zmrzlinou. Nenávidím svoj život! Mierne som zavrčala, na čo sa len uškrnula a ďalej jedla. Prevrátila som očami a vybrala som sa hore do spálni. Ľahla som si na posteľ, keď som si však spomenula, že som mala zavolať Jackovi.

"Jack?" Oslovila som ho, keď mi to zdvihol.

"Žiadny Jack! Tu je Nathaniel." Ty prašivý pes!

"Nathaniel! Čo chceš? Kde je Jack!?" Opýtala som sa so strachom no aj naštvane.

"Pozorne počúvaj! Máš už ten spis?" Do riti! Úplne som zabudla!

"Samozrejme?" Oplatila som mu to otázkou a uchechtla sa.

"Donesieš ho zajtra na adresu, ktorú ti napíšem do sms-ky. Ak nebudeš sama tvoj brat zomrie!" A potom ako zvyčajne to zložil. Do riti! Hodila som mobil o zem a rozplakala sa. Hneď na to sa dovalila Sandra.

"Čo sa deje zlatko?" Oslovila ma opatrne a sadla si ku mne.

"Majú Jacka! Ak, ak im nedonesiem ten spis tak, tak ho zabijú!" Vravela som v zúfalstve pomedzi vzlyky.

"Moja no tak! Poprosíme Arona! On ti pomôže!" Objala ma silnejšie no ja som ju odtlačila a postavila sa.

"To ma ani nehne!" Povedala som rozhodne a ona len nadvihla pravý kútik úst.

**********

Sedela som v aute s prekríženými rukami na prsiach a podupkávala nahou. Nehovoriac o tom, že Sandra sedela vzadu a Aron na mieste vodiča. V aute bolo napäté ticho a nikto sa neunúval prehovoriť. Perfektne mi to tak vyhovovalo.

"Tália?" Oslovil ma Aron a moja krv akoby zrazu obžila. Nenávidím svoje telo ako reaguje na jeho hlas!

"Áno?" Odpovedala som tak potichu, až sa čudujem, že ma vôbec bolo počuť. Ten musí mať ale dobrý sluch!

"Povieš mi o čo ide?" Opýtal sa to pokojne a svoju ruku s riadiacej páky presunul na moje stehno. Mala som nutkanie mu vraziť, čo si to dovoľuje no moje telo priam horelo šťastím, že sa ma dotýka! Teraz si o mne nemyslite, že som nejaká perverzáčka!

"N-no, totiž N-Nathaniel mi volal a-a vyhrážal sa, že m-mi zabije brata, pokiaľ mu nedonesiem nejakú tvoju zložku alebo čo." Hovorila som to pomedzi plač a za to koktanie som sa chcela prepadnúť pod zem. Pocítila som na svojej nohe väčší stisk a musím povedať, že mi to vyčarilo malinký úsmev na tvári. Všimla som si, že svoj pohľad neodtrhol od cesty no aj napriek tomu mal skrčené obočie a priam zúril. Otočila som sa na Sandru a tá mi nenápadne ukázala palec smerom na hor. Prevrátila som očami a opäť sa otočila do predu.

Vystúpili sme pred jeho firmou! Oh ako dlho som tu už nebola. Musela som si chvíľku zaspomínať na staré dobré časy. Počkať?! Prečo som povedala dobré?! Vošli sme do budovy a rovno mierili k jeho kancelárii. Všimla som si, že miesto, kde som kedysi sedela ja bolo stále prázdne. Dokonca by som sa odvážila povedať, že tak ako som ho nechala tu aj ostalo. Chcela som niečo povedať no prerušil ma dievčenský hlas, keď sa jeho dvere na kancelárii otvorili.

"Aron!" Povedala natešene nejaká zmachlená prsnatá pipka a hodila sa mu okolo krku. Hmm takže takto si si užíval, zatiaľ čo ja som sa doma utápala v slzách! Dobre vedieť! Nemohla som to ďalej vydržať a rozbehla som sa preč. Slzy som mala na krajíčku a nechýbalo by už veľa a rozplakala by som sa. Čo sa to so mnou deje? Som príliš náladová! Sadla som si do najbližšej reštaurácie a mobil mi začal vyzváňať o sto šesť! Práve, keď som ho vytiahla aby som sa pozrela, kto mi volá mi ho zrazu niekto vytrhol z ruky. Ten dotyčný ma tu veľmi zaskočil.

"Rád ťa opäť vidím po takom dlhom čase Tália." Usmial sa a zdvorilo čakal, či mu povolím aby si prisadol......