Šarmantný, neodolateľný, tajomný no predsa veľmi príťažlivý Aron Faller Rain. Šéf najväčšej firmy v celom meste.
Krásna, citlivá, drzá no cez to všetko nebojácna Tália Blacková. Musela opustiť školu, kvôli práci jej otca, o ktorej do teraz netuší. Č...
Práve ležím v posteli a kontrolujem stránku, na ktorej si s ňou píšem no bez úspechu. Stále nie je online! Mám pocit, že niekedy to až neviem vydržať. Ešte potrvá, kým tu príde pracovať. Vpodstate o nej neviem nič. Ani cez túto debilnu stránku sa na ňu neviem hacknúť. Viem iba zistiť s kým si píše, a čo si píše. To je všetko. Niekedy mi to až lezie na nervy.
Používateľ White-Rose je práve online
Black-Rider: Tak čo? Ako sa ti páči nový dom/byt?
White-Rose: Nový dom, je úžasný, počkaj pošlem ti fotku svojej izby
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Black-Rider: Fiiha. Takýto luxus nemám ani ja ;D
White-Rose: No to určite, a vlastne jedna otázka mi stále vŕta v hlave
Nad tým som sa musel zasmiať. Je strašne zlatá.
Black-Rider: Aká? :o
White-Rose: Prečo si napísal práve mne? :)
Black-Rider: Povedal som ti, ja si povolenie nepýtam, napíšem komu chcem. Len ma štve, že neviem zistiť ako vyzeráš :)
White-Rose: Ale čo? Žeby pán hacker nebol až taký dobrý, ako si myslí 😂
Black-Rider: Posmievaš sa mi?!
White-Rose: Možno áno, možno nie :)
Black-Rider: Tak to nerob!
Zaklapol som laptop a hodil ho na posteľ. Prešiel som dlhou halou a ocitol sa v kuchyni, keď tu zrazu sa otvorili vchodové dvere a dnu vstúpili chalani.
"Ale čo! Aronovi sa uráčilo aj vstať!" Zavtipkoval Jason, na čo som ho prebodol pohľadom.
"Pozor na jazyk Peterson!" Precedil som cez zuby a viazal si kravatu okolo krku. Zdvihol ruky do vzduchu na znak, že sa vzdáva a aj to, že už je ticho.
"Dnes sa nám stala vtipná vec." Povedal Derek a daroval som mu môj nechápavý pohľad.
"Stretli sme takú fajnu čaju pri obchode a túto pán macher na ňu otvoril svoje ústa a skoro ho zbila." Začal sa rehotať a ja som sa zasmial tiež.
"Nebolo to fér! Ty si sa musel ozvať a spravila to vtedy, keď som sa otočil." Povedal na svoju obranu.
"Tak si s ňou nemal zaobchádzať ako so štetkou! Dobre si videl, že ona nevyzerala ako tie ostatné!" Povedal mu Derek a zasmial sa. Jason sa ofučal a odišiel.
"Mimochodom mala také vtipné odpovede. Myslím, že jedna znela "Mám na výber?" A tá druhá bola tuším "Sa sotva poznáme." Neviem, myslíš že to bude tá, s ktorou si píšeš?" Opýtal sa a ja som sa zasmial.
"Prosím ťa, veľa ľudí takto odpovedá." Zasmial som sa no potom som si spomenul, že sa presťahovala, ale určite to nebola ona.
"Nechaj to tak, poďme lebo máme prácu." Pokynul som mu a on prikývol.
**********
Prišli sme do firmy za takú hodinu a pol a dole na sekretariáte už bola Suzana a vítala ma krásnym úsmevom. Bože ako ja neznášam tie vtierky.
"Dobre ráno pán Prize!" Pozdravila ma a vyškierala sa na mňa, akoby mala ochvíľku spadnúť atómová bomba a tým pádom by ma videla posledný krát. Odignoroval som to ako každý deň a vybral sa do svojej kancelárie.
Sadol som si do kresla a zapol pracovný počítač. Zrazu do kancelárie vtrhol Derek s tým, že mám ísť na poradu, ktorá je na desiatu. To už je desať? Fuhaaa. Zdvihol som sa a pobral si papiere. Vyšli sme a prešli na opačnú stranu tohto podniku. Vošli sme do zasadačky a posadil som sa do hlavného kresla.
"Porada môže začať." Zavelil som a všetci si posadali a začali medzi sebou debatovať. Moje myšlienky však stále ubiehali k tej záhadnej dievčine na NF, o ktorej neviem zistiť vôbec nič a neskutočne ma to štve. Vytiahol som mobil a napísal tej mrche, ktorej otec mi zabil toho mojo.
Neznáme číslo Dobre ráno srdiečko, tak čo? Počul som že si sa odsťahovala. Ako sa ti páči v novom meste? Dúfam, že si ho stihneš prezrieť, kým ťa zmätiem z tohto povrchu zemského!❤️ Máš jedno šťastie, že tvoj ocko ťa chráni tak, že neviem ako vyzeráš a ani ako sa voláš. Inak by si už bola dávno mŕtva!
Potichu som sa nad tým zasmial a mobil odložil späť do nohavíc. Určite teraz rozmýšľate, ako to, že mám jej telefónne číslo, totižto, keď ešte bola malá a mala 10 rokov ju Derek raz stretol a snažil sa ju zabiť už vtedy no najprv si od nej vypýtal číslo a to jej ostalo do teraz, lenže nestihol to lebo sa presťahovali a od vtedy už ju viac nevidel a ani ju nemôžeme vyhľadať, pokiaľ nevieme jej priezvisko. Tá mrcha mu nepovedala ako sa volá. Teda povedala, že sa vraj volá Rose, ale dôležité je priezvisko, nie meno. Keď ma už tie ich reči nezaujímali tak som sa postavil a s pozdravom odišiel. Vošiel som do kancelárie a povzdychol si. Bože ťažký to život. Zrazu vtrhol do kancelárie Jason a ja som ho zavraždil pohľadom.
"Nevieš klopať?!" Zreval som naňho.
"Prepáč toto je súrne, naši opäť dačo posrali!" Povedal zadýchane a musel som si trepnúť hlavu o stôl. To by nebol deň, kedy by nebol problém. Prešiel som k pracovnému stolu, vytiahol z neho zbraň a kľúče od auta.
"Tak poďme." Povedal som a vybehli sme z budovy. Nasadol som do svojho čierneho Porsche a dupol na plyn. O pár minút sme už boli pred skladom.
"Čo do riti zase ste posrali?" Opýtal som sa a potom sa pozrel na osobu, sediacu na stoličke.
"No do riti!" Chytil som sa za vlasy a zaťahal za ne. Prial som si aby to bol iba sen...........
