Môj Šéf

44. Kapitola

Hneď, keď som vstala som sa zastavila v jeho firme. Oznámili mi, že sa už z dovolenky vracia a dnes by mal prísť do piatej. Dúfam, že všetko stihnem tak, ako chcem. Nechala som mu tam výpoveď aj s peniazmi, ktoré vrátila tá milá pani na recepcii + odkaz, ktorý obsahoval, že ma späť peniaze, ktoré za mňa dal. Potom som si vypratala stôl a išla preč. Vyšla som von z budovy a nasadla do auta. Prišla som pred bytovku, kde už stálo sťahovacie auto a nakladali doňho môj nábytok a všetko, čo som v byte mala.

"Je to škoda, že predávate tento nádherný byt!" Povedala mi pani, ktorá akurát venčila svojho psa a parádne mi liezla na nervy.

"Potrebujem si chvíľku oddýchnuť a vy by ste mali tiež! Od toho vášho sliedenia!" Prižmúrila som oči a ďalej si ju nevšímala. Keď všetko spravili boli asi tri hodiny a pobrala som sa do auta a mierila do svojho nového domova........

Aron•••••••

Mal som neskutočné nervy, keď mi Sandra povedala, že odišla. Človek jej zaplatí dovolenku a potom sa od jej bývalej bff dozvie, že je to len obyčajná suka, ktorá rada druhým ničí život a ešte aby to nebolo málo, tak je to aj parádna slečinka, ktorá má rada prachy. Bol som strašne nazúrený! Lauren sedela v lietadle vedľa mňa a tým, že mala svoju ruku na tej mojej ma upokojovala.

"Nechápem, ako si jej do teraz to mohol zožrať! Už aj v triede sa tvárila ako najväčšie neviniatko a pri tom ma len ponižovala a šikanovala!!" Hovorila zhrozene a teraz som bol pekne naštvaný. Ako som takú ženskú mohol prijať do našej firmy. Pretrel som si tvár, keď akurát letuška hlásila, že pristávame.

"Tak som rozmýšľala, kedy vyhlásiš médiám, že sme oficiálne spolu?" Opýtala sa ma a pritúlila sa ku mne.

"Neviem." Odpovedal som rýchlo a bez nejakých omielačiek okolo toho.

"No dobre." Povedala a potom sa odpútala.

Lauren som poslal do firmy a mieril som si to k Tálii aby som jej pekne vytmavil, čo si to dovoľuje a nech si ma nepraje, keď zajtra nepríde do práce! No keď som prišiel pred jej bytovku, zarazilo ma, že sa u nej svieti. Výborne! Začal som búchať na jej dvere, keď tu zrazu sa otvorili. Už som sa chystal vykričať na ňu no zarazil ma postarší pán, ktorý tam bol.

"Čo bucháte ako zmyslov zbavený mladý pane!?" Opýtal sa.

"Prepáčte vy ste?" Opýtal som sa podráždene lebo som nechápal, čo taký starý ujko robí u nej doma. Žeby sa dala na vysávanie starších? Pochybujem!

"Ja som majiteľ tohto bytu! A ak neodídete, tak na Vás zavolám políciu!" Začal sa mi vyhrážať, nad čím som sa len zasmial no zaujala ma veta, že je majiteľ.

"Ale veď tu býva mladé dievča!" Povedal som a nadvihol obočie.

"Nie nebýva! Dnes sa odsťahovala!" Povedal a ostal som stáť ako paralyzovaný. Odsťahovala?! Čože?! Ničomu som vôbec nerozumel. Odišiel som teda a išiel do firmy. Vrazil som do budovy tak, až som každého vystrašil. Išiel som do svojej kancelárie, keď som si všimol, že jej stôl je vyprataný. Rozrazil som dvere na svojej kancelárii, kde už bola Lauren a aj Derek.

"Kde je Tália?!" Opýtal som sa nahnevane a Derek sa na mňa pozrel nechápavo.

"Tebe to nepovedala?!" Opýtal sa ma zaskočene.

"Čo nepovedala?!" Opýtal som sa a Lauren si začala pilníkovať nechty.

"No že dnes tu bola a podala výpoveď." Povedal a stále na mňa pozeral pohľadom: veď si o tom vedel nie? Ak som nedostal infarkt teraz tak neviem.

"Výpoveď?!" Zvýšil som hlas.

"Tu si zo mňa snáď niekto strieľa!" Zakričal som na celú kanceláriu a parádne som zúril. Tak ona odíde len tak? Mal som tak neskutočné nervy, že som chcel niekoho zabiť!

"Keďže mi povedala, že o tom vieš, tak som ten papier podpísal." Povedal a predložil mi ho. Vzal som si ho do rúk a prečítal. Kurva! Hodil som ho na stôl a odišiel. Išiel som do najbližšieho baru, kde som si objednal tvrdý alkohol a hádzal ho do seba ako čistú pitnú vodu. Neviem, prečo sa tak správam. No mám pocit akoby tu niečo nesedelo.

Tália••••••

Vošla som do reštaurácie, ktorá nebola luxusná, ale ani zlá. Bola niečo medzi. Takže vpodstate bola vporiadku.

"Dobrý deň! Ja som prišla na ten pohovor." Usmiala som sa na mladšiu pani za pultom a ona mi hneď kývla.

"Ja som Elizabeth, ale kľudne ma volaj Beth a šéf ťa už čaká." Usmiala sa na mňa a ukázala mi, kde mám ísť. Poďakovala som jej a nasledovala ju. Vošla do kancelárie a ja spolu s ňou.

"Mark! Tu ju máš!" Usmiala sa a potom odišla. Muž, ktorý sedel sa pracovným stolom a niečo ťukal do notebooku zrazu prestal a venoval mi pohľad. Keď sa naše pohľady stretli pocítila som zvláštny pocit.

"Dobrý deň! Volám sa Mark Triatlon a vy ste?" Opýtal sa a postavil sa. Prešiel ku mne a podal mi ruku.

"Tália Blacková!" Usmiala som sa a jeho ruku prijala.

"Prosím sadnite si!" Poukázal na miesto, ktoré bolo určené na návštevy alebo prípadne zamestnancom, či ľuďom, ktorý sa uchádzajú o toto miesto.

"Takže, keďže sa zaujímate o túto pozíciu, máte nejakú prax?" Opýtal sa a ja som sa zasmiala.

"Neviem, je niečo vtipné?" Opýtal sa a pozeral na mňa.

"Nie prepáčte. Prax nemám to je pravda, ale myslím si, že na donášaní kávy a robení koláčikov nie je nič ťažké." Usmiala som sa a pokračovala ďalej.

"Tak som dúfala, že by ste mi mohli dať aspoň šancu, no pochopím ak nie. Prepáčte ak som Vás zdržala." Usmiala som sa a postavila som sa na odchod. No než som vyšla zastavil ma jeho hlas.

"Zajtra začínate o 9:00. Nemeškajte." Žmurkol a potom som odišla. Paráda! Toto išlo veľmi ľahko! Spokojná a šťastná som odišla. Vošla som do domu a zamkla za sebou. Skontrolovala som každé miesto a potom som si išla ľahnúť.......