Môj Šéf

60. Kapitola

Po dvoch týždňoch ma konečne prepustili z nemocnice s tým, že mám pravidelne brávať lieky, aby sa to opäť nevrátilo. No to určite. Hneď ako som prišla domov som lieky odložila do šuflíka a mám pocit, že tam ostanú príliš dlho. Asi navždy. Vyšla som hore do svojej spálne a skoro som zinfarktovala, keď som tam videla spať Sandru. Zobrala som potichu vankúš a z celej sily ho hodila do nej.

"Do riti!" Zvireskla a sapadla na zem. Začala som sa z nej smiať a na oplátku ten vankúš hodila do mňa a spražila ma pohľadom.

"Prepáč, že sa ťa vôbec pýtam, ale čo robíš u mňa doma?" Opýtala som sa ironicky a nadvihla obočie.

"Po tom, čo si už zažila ťa v žiadnom prípade nenechám samú!" Povedala rozhodne a než sa vyplazila späť na posteľ, tak znovu spadla.

"Si si však vedomá, že možno častejšie tu budeš stretávať Arona, pretože ma zvykne vyzdvihnúť a hodiť do práce." Dodala a potom sa vzdala toho znovu zaspať. Postavila sa a prešla do kúpeľne.

"Uhmm." Zahundrala som a svoje veci som si išla dať do skrine. No keď som ju otvorila myslela som, že ma porazí.

"Sandra!" Zvireskla som a namosúrene za ňou išla do kúpeľni.

"To čo má znamenať všetko to oblečenie?" Opýtala som sa jej zamračene.

"No prepáč, že som ti to nepovedala, ale predala som byt a budeme tu bývať spolu!" Zvýskla a hodila sa mi okolo krku. Ja som ju od seba odtlačila a neveriacky sa na ňu pozrela.

"Ti preskočilo?!" Opýtala som sa so zhrozeným pohľadom.

"Nie?" Oplatila mi otázku a prezliekla sa do vecí, ktoré si zoberie do práce.

"Prepáč, ale....." Nedopovedala, pretože nás vyrušilo trúbenie auta.

"Už je tu Derek!" Zhúkla a rýchlo vybehla. Išla som za ňou a dole si akurát balila veci.

"Už som myslela, že je tu Aron toho by som asi vážne nemala náladu vidieť." Uchechtla som sa a všimla si ako stuhla no nevyjadrovala sa k tomu.

"Sandra?!" Precedila som cez zuby, keď sa akurát ozvalo klopanie na dvere. Keď ich otvorila môj pohľad sa opäť stretol s tým jeho. A je to tu zas! Pozerali sme príliš dlho na seba, pretože sa tu už dovalil aj Derek, a keď sa chcel ozvať, či už pôjdu, tak som si kútikom oka všimla, že doňho Sandra šťuchla nech je ticho.

"Tália." Vyslovil zničene moje meno. Ja som sa snažila slzy zadržať no veľa sekúnd ma od toho už nedelilo než by som sa úplne zrútila. Otočila som sa mu chrbtom a čakala nech už konečne odíde. Keď som počula buchnúť dvere už som to viac nezvládla a pár sĺz mi vyšlo na povrch. Otočila som sa, že si pôjdem sadnúť, no keď som ho tam zbadala ešte stále stáť myslela som, že skolabujem. Sandra! Prisahám, že keď sa vrátiš zabijem ťa!

"Tália prosím! Neplač." Podišiel ku mne a chytil moju hlavu do dlaní. Chcela som ho odstrčiť no moje ruky mi v tom zabránili a úplne sa mu poddalo celé moje telo. Prisahám, že ak by teraz chcel spraviť hocičo tak by som neprotestovala. Nedokázala by som to! Preboha! Veď ja ho milujem! Lenže to ma ničí! Musím sa od neho odpútať! Lenže nech som sa snažila akokoľvek nedalo sa. Moje srdce patrilo jemu.

"Ja-ja už nevládzem." Povedala som pomedzi vzlyk.

"Tália prosím! Prečo si to kurva nechceš dať vysvetliť!?" Zvýšil na mňa hlas a odstúpil. Tak ty na mňa budeš kričať?!!!

"A ty! Čo si spravil vtedy v reštaurácii ty! Najprv mi povieš, že som tvoja a potom sa tam v kľude bez žiadnych výčitiek muchluješ s nejakou pipkou!" Kričala som naňho tiež a videla som, že priam zúri no zároveň sa aj jemne usmieval. Som mu na smiech?!

"Tália, nebolo to nič vážne! Veď ju ani nepoznám!" Povedal pobavene a rozhodil rukami. Aha takže takto!?

"Veď ty nepoznáš ani mňa! Svoj cieľ si si splnil! Dostal mi ma tam, kam si chcel! Tak teraz vypadni!" Bolelo ma hovoriť mu tieto slová, no nemala som na výber. Ak naňho chcem zabudnúť musí odísť z môjho života navždy. No je pravda, že chcem naňho zabudnúť?
Kým som rozmýšľala, tak pristúpil ku mne bližšie a svoje pery jemne obtrel o tie moje. Mala by som mu dať facku a vyraziť ho, no nedokážem to, aj keď to veľmi chcem.

"Raz si ťa získam! Nech už to bude trvať koľko chce! Raz budeš Moja!" Zavrčal a potom odišiel. Pane bože! Tá dominantnosť! Neviem, či to zvládnem. Povzdychla som si a sadla si do obývačky. Prepukla som v hysterický plač a schúlila sa do kĺbka. Neviem, koľko dlho som plakala, no nakoniec som zaspala.........