Pristáli sme v poriadku, za čo som bola rada. Zobrala som si všetky veci a vyšla z lietadla. Prešli sme do veľkej haly, kde sme si mali vziať naše batožiny a potom prejsť ešte pasovou kontrolou.
**********
Naše auto zastavilo pri celkom vysokom dome, čo som sa čudovala. Mierne som sa usmiala a vybrala si škatule.
"Nechaj tak, páni ich odnesú do domu." Povedala mamka, tak som ich teda nechala tak. Dom bol v skutku nádherný, aj keď ešte nebol zariadený.
"Čo ste vylúpili nejakú banku alebo čo? Ten dom je prekrásny." Žasla som nad ním a vybehla hore na poschodie.
"Kde je moja izba?" Opýtala som sa, keď všetci vyšli na poschodie.
"Môžete si vybrať." Povedala mamka a mne sa až rozjasnili oči. Hneď som vbehla do prvej izby a stačil iba pohľad a vedela som, že bude tá pravá! (Obrázok hore)
"Táto je moja!!!" Zakričala som a všetci nakukli. Brat sa zamračil a mama s otcom sa zaškerili.
"Nuž synak, musíš byť rýchlejší!" Potľapkal ho otec po ramene a ja som sa zasmiala. Doniesla som si sem všetky veci a pomaly sa začala vybaľovať.
**********
Zmorená som si sadla na posteľ a zapla laptop. Prihlásila som sa na NF a hneď mi vybehli upozornenia.
Máte 10 nových správ!
Pink-Heart: Dnes bola strašná nuda❤️
Pink-Heart: Opäť do mňa rýpal ten blondiak, čo ťa pozval na rande❤️
Pink-Heart: Pýtal sa na teba, že kde si. Tak som mu povedala, že keď ti napíše tak to zistí 😂😂❤️
Pink-Heart: Chýbaš mi tu veľmi ❤️😭
Pink-Heart: Prišla nejaká nová baba, zoznámim sa s ňou
Pink-Heart: Vyzerá byť vpohode, dokonca máme veľa spoločného ❤️
Black-Rider: Tália? Ako sa máš?
Black-Rider: Prečo plačeš?
Black-Rider: Som rád, že ma neignoruješ 😒
Black-Rider: Ak budeš môcť napíš mi
Otvorili ste chat s Black-Riderom
White-Rose: Ako vieš, že som plakala?
Black-Rider: Konečne si tu ;)
White-Rose: Nebodaj som ti chýbala?
Black-Rider: Nezabúdaj, teraz si oveľa bližšie mne :)
Videné
Odhlásila som sa a išla som spať. Bola som už strašne unavená. Ešte som si dala rýchlu sprchu a vliezla do svojej novej postele.
**********
Ráno som sa prebudila na to, ako mi do očí bije svetlo. Slnečné lúče prenikali do mojej izby a zároveň tým pádom mi svietili rovno do očí. Zívla som si a ponaťahovala sa. Pozrela som na hodinky a tie ukazovali čas 10:30.
Vstala som a upravila za sebou perinu. Dala som si na seba biele tričko a čierne tepláky. Zišla som dole do kuchyne, kde nikto a nič nebolo a cítila som, že som hladná. Všimla som si však, že na krabici bol lístoček. Podišla som ku krabici a vzala lístoček.
Zlatko s otcom sme išli vybaviť potrebné veci, v krabici sú peniaze. Kúp si niečo na raňajky a aj na obed. Máš teraz čas, tak sa choď niekam poprechádzať a popozerať na okolie.
:* Ľúbim ťa! Mama<3
Usmiala som sa. Vzala si peniaze a vyšla von. Vonku bolo pomerne teplo, takže som prechádzala po ulici a sledovala ľudí. Sem tam som natrafila na tínedžerov, čo sa zrejme uliali zo školy. Musela som sa nad tým usmiať. Čo sa týka mňa, tak áno dobre vidíte. Zmaturovala som. Netuším, ako to mama spravila a radšej to ani vedieť nechcem. Teraz sa už len sústredím na to, aby som sa dobre pripravila na pohovor a aby ma prijali. Prechádzala som okolo malého obchodíku, kde pred vchodom som si všimla celkom pohľadných mužov, ako sa na niečom bavia.
"Hej ty!" Skríkol jeden a ja som sa v reflexe otočila.
"Poď k nám!" Povedal. Ja som sa zasmiala.
"Čo ak nie?" Opýtala som sa a uškrnula sa.
"Tak si ťa donesiem po zlom." Povedal pobavene a sledoval moju postavu. Musím povedať, mierne ma to vystrašilo, žeby mi mohol niečo spraviť. Rozhodla som sa, že predsa nebude zle len tak trochu sa pri nich zastaviť, aj keď ich nepoznám. Pomaly som sa pohla ich smerom, a keď som bola u nich zastavila som a ruky si strčila do vreciek na teplákoch.
"Hmmm, pekná, čo tak zájsť niekde HM?" Ukázal na svoje auto a ja som pobavene nadvihla obočie.
"Sa sotva poznáme." Uchechtla som sa a zrazu jeden z ich partie na mňa otočil svoj pohľad a skenoval moju tvár.
"Ale no tak, neboj sa mačička. Nič ti nespravím." Povedal a pomaly sa ku mne priblížil. Trochu som sa odtiahla aby som nemusela byť tak blízko, no veľmi to nepomohlo.
"Mám na výber?" Opýtala som sa a opäť si všimla, že sa ten chlap na mňa pozrel.
"Ja myslím, že nie." Zašepkal blízko môjho ucha a jeho ruku som pocítila na svojom páse. Tak toto teda nie. Už som sa chystala mu poriadne povedať na rozum, keď tu ma zrazu prerušil ten chlap, ktorý na mňa pozeral.
"Thomas! Nechaj ju!" Povedal hrubým hlasom až sa mi podlomili kolená. Bože! Môže mať niekto tak dokonalý hlas?
"No tak! Veď sa zabávam! Na viac už dlho som žiadnu nemal!" Povedal jeho smerom, čo spôsobilo, že sa otočil. Prosím!? Že žiadnu nemal!??? Tak toto ma vytočilo natoľko že ruku, ktorú mal stále pri mne som mu zobrala a vykrútila za chrbát a druhou ho chytila za krk zo zadu. Všetci vypleštili oči. Nemyslíte si, že som slabá. Pár rokov som chodila na kurz sebaobrany a aj na box.
"Tak počúvaj sem! Ja nie som žiadna štetka, ktorá ti dá, len keď na ňu ty zapískaš! A nabudúce, keď sa nedajbože uvidíme! Čo dúfam, že už nikdy, tak sa nesnaž na mňa volať alebo ma niekam pozvať, lebo nabudúce budem horšia ako som teraz! Rozumel si?" Povedala som a nečakala som ani na odpoveď. Pustila som ho a spokojná sama so sebou sa vybrala domov, pretože už bolo 14:50, čo znamenalo, že rodičia už budú dávno doma........
YOU ARE READING
Môj Šéf
RomanceŠarmantný, neodolateľný, tajomný no predsa veľmi príťažlivý Aron Faller Rain. Šéf najväčšej firmy v celom meste. Krásna, citlivá, drzá no cez to všetko nebojácna Tália Blacková. Musela opustiť školu, kvôli práci jej otca, o ktorej do teraz netuší. Č...
