42. Kapitola

2.6K 95 14
                                    

Sedela som v osuške s mokrými vlasami na posteli. Aron sa opieral rukou o okno a pozeral von. Tiež mal okolo seba iba osušku, takže vpodstate som opäť mala výhľad naňho. Na jeho chrbát. Sedela som v tichosti a bola vo svojich myšlienkach. On zrejme na tom bol rovnako. Asi ste zvedaví, ako to dopadlo. Hneď vám to poviem. Po tom, čo ma pobozkal ma dal dole a odišiel. Nechápala som, čo to malo znamenať. Keď som sa doumývala sadla som si sem a on sa išiel potom tiež osprchovať. Keď vyšiel prešiel k tomu oknu, kde je teraz a stále tam stojí. Hľadí vonku a nič nevraví. Ja tu sedím a tiež čuším.

"Ja, vážne ma to mrzí." Prehovorila som po 5 minútovom tichu, ktoré sa mi zdalo ako keby prešiel rok.

"A čo ťa mrzí presne? To že tvoj otec zabil môjho alebo to, že si to v tom bare bola ty? Alebo to, že si ma celý čas klamala? Čo z toho ťa mrzí!" Tentoraz bol príliš blízko u mňa a vraždil ma pohľadom. Pritlačil ma o posteľ a doslova mi bránil újsť. Videla som v jeho očiach plamene. Obrovské plamene, ktoré horeli nenávisťou. Bála som sa ho veľmi. Myslela som si, že ma udrie, keďže svojou rukou oblapil môj krk. Myslela som, že ma bude opäť škrtiť no zrazu som videla, že jeho oči naberajú späť akoby svoju farbu a potom odišiel preč. Ležala som tam ešte 10 minút a prehrávala si v hlave, čo sa to pravé stalo. Potom som sa postavila a prezliekla sa. Všimla som si v kufri ešte škatuľku, ktorú mi dala Sandra pred príchodom sem. Vzala som ju do ruky a pomaly ju otvorila. Och pre boha!

**********

Búchala som na dvere s číslom 534.

"Okamžite otvor počuješ!" Kričala som na Sandru a nahnevane stále búchala na dvere. Keď mi otvorila bola len v spodnom prádle a usmievala sa.

"Čo je?" Opýtala sa a urobila mi priestor aby som mohla vojsť dnu.

"Čo to má byť?" Vošla som dnu a poukázala na škatuľku v mojej ruke.

"No sú to kondómy." Zasmiala sa a zvalila na posteľ.

"Áno aj bez teba viem, že sú to kondómy, ale na čo?!" Opýtala som sa podráždene.

"No veď pre teba a Arona." Uškrnula sa a zahrabala pod periny.

"Na čom fičíš preboha?! Čo si včera stavárala?" Opýtala som sa.

"Nič, len som sa trošku odviazala a ten idiotko mi dal zrejme niečo do pitia." Zasmiala sa a potom vyhodila vankúš do vzduchu. Prekrútila som očami a otvorila balkón.

"Máš tu strašný smrad!" Pokrčila som nosom a odhrnula závesy.

"Hej! Daj to späť." Zavrčala a prevalila sa na posteli.

"Poď! Pôjdeme na raňajky a potom pôjdeme k moru." Usmiala som sa na ňu a začala pratať plechovky.

"Dobre." Zavrčala a spadla na podlahu.

"Do riti!" Zahundrala a potom sa zasmiala.

"Tak a dosť!" Zahundrala som a prišla k nej. Jednu som jej vrazila a vyvalila na mňa oči.

"To si prečo spravila?" Opýtala sa vykoľajene.

"Spamätaj sa! Teraz sa obleč a ideme!" Povedala som nahnevane a vyšla von z izby.

**********

Sedeli sme na raňajkách a jedli miešané vajíčka so slaninou.

"Čo budeme robiť?" Opýtala sa ma Sandra a bolo vidno, že konečne sa dostávala do formy.

"Vôbec neviem." Odpovedala som s plnými ústami, a keď som sa chystala si dať ďalší kúsok do úst, práve do reštaurácie vstúpil Aron po boku jednej baby, ktorú som videla na pláži. Lepila sa naňho ako pijavica a uškŕňala sa naokolo, pretože viaceré dievčatá na nich pozerali. No všimla som si akoby Aron niekoho hľadal. Keď však pohľadom zavadil o mňa ten svoj som okamžite presunula na Sandru.

"Pozri! Môžme ísť sem!" Ukázala na mapu a ja som sa na ňu usmiala.

"Ako si želáš!" Žmurkla som a dojedla svoje raňajky. Potom sme si dali kávu a išli preč. Pri odchode som však na sebe cítila stále niekoho pohľad. Ani som sa neotočila, pretože som vedela, komu patrí.

Išli sme po chodníku smerom k moru keď tu z ničoho nič ma zastavila.

"Čo sa medzi vami včera stalo?" Opýtala sa otázku, ktorej som sa chcela vyhnúť.

"No vieš najprv to začalo sprchou" Nedokončila som, pretože ma vyrušila.

"Kde máš preboha šošovky?" Opýtala sa šokovane.

"Netreba mi ich on už to vie. No chcela som, že išla som do sprchy, pretože som od neho utiekla, keď sme sa v mori pobozkali. On prišiel za mnou a bol tak drzý, že si dovolil vojsť do mojej sprchy, keď som bola nahá!!!!!" Zdôraznila som každé slovo a Sandra vyzerá, že sa na tom dobre bavila.

"Prečo sa smeješ?" Opýtala som sa pochmúrne.

"Prepáč, ale je to fakt komické! Prvý krát niekomu vošiel do sprchy aby sa pozrel na oči alebo čo, a pri tom aby tu dotyčnú neohol. Neviem, čo sa s ním deje no dievča jedno ti poviem! Ty s ním robíš zázraky!" Zasmiala sa a šťuchla do mňa.

"Mňa by skôr zaujímalo, kto mu povedal o mojich šošovkách a o všetkom!" Mierne som to zavrčala a uškrnula sa.

"Prepáč, ale bola som úplne na mol! Vtedy hovorím pravdu vždy." Pozrela na mňa smutne a rozprestrela deku pod stromom. Sadli sme si a pozerali chvíľku na more.

"Hahahahaha, si tak vtipný." Zasmialo sa nejaké dievča no ja som tomu nevenovala pozornosť.

"Tak toto by si mala vidieť!" Povedala Sara vykoľajene, a keď som sa otočila neverila som vlastným očiam. Aron sa tam oblizoval s nejakou babou a stláčal ju za zadok tak aby to každý videl. To dievča mi bolo chrbtom, takže som ju nevidela. Robil mi tým neskutočné nervy. Čo on vlastne chce? Chce mňa, alebo ju? Načo sme sem vlastne prišli?! Ešte som ho ani jeden deň nevidela ísť na nejakú schôdzku! Zrazu sa otočili opačne no to som sa už postavila a vybrala sa k nemu. Všimla som si, že Sandra sa ma snaží zastaviť no neúspešne. Kráčala som k nemu, a keď som ho chcela potľapkať po ramene zrazu ma zarazilo dievča, ktoré s ním bolo. To nie je možné........

Môj Šéf Where stories live. Discover now