Môj Šéf

4. Kapitola

"Tie hodiny ma raz zabijú." Zahundrala som a opäť zabuchla skrinku.

"Ale no, veď tá matika nebola až taká hrozná." Povedala Emma a zasmiala sa no stále tam niečo hľadala v skrinke.

"Čo tam toľko hľadáš?" Opýtala som sa jej pobavene a pozorovala ju.

"Ale, hľadám ten papierik s číslom." Povedala a ja som sa zasmiala no zrazu ma zaujalo to posledné slovo.

"Čože? Aké číslo?" Opýtala som sa nechápavo.

"Ten chlap, ktorý nám rozdával tie papiere mi potom dal tak nenápadne číslo naňho, len teraz neviem, kde som ho dala. Arreggghhh!!!" Zvrieskla a pár študentov sa na nás pozrelo.

"Buď ticho!" Šťuchla som ju do ramena a obe sme sa zasmiali.

"Cica, nestratila si niečo?" Otočila som sa za jeho hlasom a prekrútila očami.

"Zase ty." Povedala som potichu no upútala ma jeho ruka, v ktorej mal papierik. Zrejme musel Emme vypadnúť.

"Dovoľ mi aby som sa ti už konečne predstavil, volám sa Erich." Povedal a daroval mi úsmev.

"Super, ja som Tália a dáš mi prosím ten papierik!?" Opýtala som sa a falošne sa usmiala.

"Áno, ale pod jednou podmienkou." Povedal, keď som sa akurát išla natiahnuť po ten papierik tak svoju ruku dal nad hlavu. Debil!

"Áno?" Opýtala som sa.

"Dnes pôjdeme von! Vyzdvihnem ťa o pol piatej dobre?" Opýtal sa a uškrnul. Pozrela som na Emmu a tá len hypnotizovala jeho ruku. Oh!!!

"Fajn!" Povedala som mrzuto a konečne mi podal ten papierik. Pozrela som naňho a bolo tam vážne nejaké číslo. Podala som ho Emme a spražila ju pohľadom.

"Mám to u teba!" Sykla som potichu a vybrala sa do učebne. Máme práve osobitné hodiny, takže nebudeme spolu. Sadla som si do poslednej lavice, a keďže profesor stále len vysvetľuje a pomerne celú hodinu je otočený k tabuli, tak som sa rozhodla, že zájdem na stránku NF-(New Friends) a pozriem sa, či je online.

Používateľ Black-Rider je práve online

White-Rose: Ahoj, ako sa máš?

Black-Rider: Výborne, a čo ty?

White-Rose: Ale dá sa, len nuda ;D

Black-Rider: Mala by si dávať pozor, čo profesor vysvetľuje ;)

White-Rose: Ako vieš, že je na hodine profesor!? :O

Black-Rider: Nezabúdaj, ja viem všetko ;)
               Videné

Striaslo ma a radšej som sa teda odhlásila a počúvala profesora, aj keď celú hodinu mi myšlienky ubiehali k nemu. Je záhadný, vôbec neviem ako sa volá, a ktovie, či on vie ako sa volám ja. Každopádne neviem ani koľko má rokov a ako vyzerá, a kde pracuje. No teda viem len to že riadi veľkú firmu. Prečo mi vôbec tento človek píše? Žeby mal o mňa záujem? Veď vôbec nevie, ako vyzerám. Je možné žeby sa do mňa zamiloval len cez správy? Zasmiala som sa nad svojimi myšlienkami lebo boli fakt zvrátené. Keď zazvonilo vybehla som z triedy a rovno išla ku skrinke. Hodila som do nej učebnicu a zobrala si ďalšiu. Už iba dve hodiny a konečne idem domov. A potom von s Erichom.
Striasla som sa a zamračila. Vybrala som sa do triedy, kde už sedela Emma a čakala na mňa.

"Vážne mi to prepáč, inak písal mi." Zapišťala a ja som mala ústa niekde až na zemi.

"Si robíš srandu?" Opýtala som sa.

"Nie, pozri." Povedala a ukázala mi mobil. Musela som sa nad tým zasmiať ich konverzácia bola v skutku zaujímavá.

"Tak teda, kedy sa stretnete?" Opýtala som sa.

"No, už dnes pôjdeš tam so mnou?" Opýtala sa ma a nahodila psie oči. Ja som práve naopak, svoje oči som si zbierala zo zeme.

"Zabudla si? Kvôli tvojmu debilnému papieriku idem na rande s tým idiotom, ktorý na mňa neustále čumí!" Zavrčala som a spražila ho pohľadom. Hneď vyvalil oči a sa otočil do predu. Práve prišla triedna do triedy, keď zazvonilo na hodinu.

"Žiaci, seďte prosím......." Pomedzi to ako rozprávala, tak dnu vošla aj profesorka.

"Starsonová a Blacková, môžte na slovíčko?" Opýtala sa nás a my sme sa na seba pozreli nechápavo. Postavili sme sa a vyšli sme s ňou von.

"Dievčatá, mám pre vás obe zlú správu." Povedala a povzdychla si.

"Čo sa stalo?" Opýtali sme sa nechápavo.

"Riaditeľ vám dal podmienečné vylúčenie zo školy na týždeň." Povedala a my sme obe mali ústa niekde až na podlahe.

"Čože?! A to kvôli čomu?! Ja vôbec nechápem!?!!!" Mierne som tam kričala a kašľala na to, kto ma teraz môže počuť.

"Je mi to ľúto dievčatá, ale viac k tomu neviem. Samozrejme ten projekt budete robiť aj vy dve, keď sa vrátite. Je mi to ľúto. Teraz si prosím pobaľte veci a choďte domov." Povedala a potom s kamennou tvárou odišla. My sme ešte stále stáli na chodbe neschopné, čo i len jedného pohybu. Vylúčili ma zo školy?! Čo to má znamenať?!!!! Vošli sme do triedy, zbalili sme si veci a odišli sme.

**********

V meste sme si sadli do najbližšej kaviarne a obe sme boli potichu. Každá sme rozmýšľali, prečo nás vyrazili. No ani za svätého Jána sme na to neprišli.

Black-Rider: Prečo nie si v škole?..

White-Rose: Ako to vieš?! Ty ma zase sleduješ?

Black-Rider: Neodpovedala si na otázku!

White-Rose: Ani ty nie ;)

Black-Rider: Donieslo sa mi do uší, že si dostala podmienečné vylúčenie

White-Rider: Čo si ty nejaký tajný agent, že toto všetko vieš alebo čo?!

Black-Rider: Možno áno ;)

                     Videné

Mobil som vopchala do vrecka a ignorovala ďalšie správy, ktoré pípali.

"Mama ma zabije, keď jej toto oznámim!" Povedala Emma zhrozene a už mala sklenené oči.

"Hej! No tak! Všetko bude dobré! Ja zistím, ktorý idiot to má za lubom! A prisahám, že si už viac krát nevŕzne! Pokiaľ to je chlap" Zasmiala som sa a Emma spolu so mnou. Vypili sme kávu a vybrali sme sa domov.

Prechádzala som cez tmavý park, ktorý sa navonok zdal byť veľmi krásny a plný tajomstiev no to som ešte netušila, že sa mi stane osudným.

"Haló?" ozvala som sa lebo som započula nejaké kroky.

"Je tu niekto?" Opýtala som sa opäť no stále bolo ticho a bolo počuť len kroky.

"Ak začneš kričať prisahám, že tvoj brat Jack na to doplatí!" Povedal nejaký muž a tipovala by som, že mal na ústach masku, pretože som mu celkom zle rozumela.

"Kto ste?" Opýtala som sa so strachom a obzerala sa no nikoho som nevidela, pretože tu bola veľká tma.

"To nie je podstatné, presne o týždeň mi tu do tohto parku o tejto hodine donesnieš päť miliónov dolárov ak nie tvoj brat za to kruto zaplatí. Necháš ich na tejto lavičke, rozumela si?" Opýtal sa neznámy muž a ja som nebola schopná slova. Len som opatrne prikývla a rozbehla som sa preč.

***********

Zamkla som dvere na svojej izbe a zababušila som sa do perín! Som zvedavá, čo mi na toto všetko zajtra povie otec a hlavne mama. Tá ma pri najlepšom zabije.......