5. Kapitola

3.8K 121 8
                                    

Ráno som vstala s miernou bolesťou hlavy. Zasmiala som sa tomu, aký príšerný sen sa mi sníval. No potom som si spomenula na to, že to vôbec nebol sen. Úsmev mi zamrzol na tvári a ako rýchlo sa tam vytvoril tak aj zmizol. Dala som si rýchlu sprchu, aby som na to všetko pekne nachvíľku aspoň zabudla a sústredila sa na to, čo budem dnes robiť.

Vyšla som z kúpeľne len v obmotanom uteráku okolo môjho tela a zapla som svoj laptop. Zadala som heslo Neme#cko07# a prihlásila sa na NF.

Máte dve nové správy!

Black-Rider: Ahooj :)

Black-Rider: Radšej si zavri okno, nechcem aby ťa niekto obkukoval v tom krátkom uteráčiku, ktorý odhaľuje toho viac než je potrebné ;)

White-Rose: A ty ma akože špehovať môžeš? -_-

Black-Rider: Ja na teba len dávam pozor, aj keby vedel by som si zvyknúť na tento pohľad.....

Okej, práve si definitívne myslím, že je to nejaký úchyl!

White-Rose: Daj mi pokoj a nešpehuj má ty úchyl!!!

Klikla som na položku zablokovať no vybehlo mi upozornenie.

Používateľa sa nedá zablkovať, pretože je zakladateľom tejto stránky

Vyvalila som oči. Si robíš srandu?!

White-Rose: Prečo ťa neviem zablokovať?

Black-Rider: Pretože som to tak nastavil?

White-Rose: Čo odomňa chceš? 😣

Black-Rider: Ja nič, chcem len priateľsky pokecať :)

Odhlásila som sa zo stránky a vypla som laptop. Prišla som k oknu a zatvorila ho. Potom som zatiahla závesy a išla som sa prezliecť. Oblečená som prišla do kuchyne, kde už sedel Jack. Dovoľte mi predstaviť Jacka, je to môj starší brat, s ktorým mám výborný vzťah.

"Ahooj." Pozdravila som ho a prisadla si k nemu. Práve jedol raňajky.

"Čau." Odpovedal pomedzi to, ako prežúval.

"Počuj, tá stránka NF, čo si mi poradil, je možné, že si tam človek nevie niekoho bloknúť?" Opýtala som sa a ukradla mu z taniera papriku.

"No jedine ak by to bol zakladateľ tej stránky, alebo nejaký hacker." Povedal, mykol plecami a ďalej sa venoval raňajkám. Pri slove hacker ma až striaslo.

"Takže tvrdíš, že na tej stránke môžu byť aj hackeri?" Opýtala som sa šokovane.

"Samozrejme." Povedal a vopchal si do úst posledný kúsok. Potom sa zdvihol a odniesol tanier do umývačky. Ja som mala podopretú hlavu a rozmýšľala som.

"Prečo ťa to ale zaujíma?" Zrazu sa otočil mojím smerom a ja som mykla plecami.

"Inak, prečo nie si v škole?" Opýtal sa a premerala si ma.

"Vyrazili ma." Povedala som no zrazu som započula trojitú otázku.

"Vyrazili ťa!!?" Povedal každý naraz z mojej rodiny a mne už nemohlo byť ani horšie.

"Aj Emmu, ale triedna nevie nič bližšie. Nič som nespravila prisahám!" Povedala som no mama ma vraždila pohľadom.

"Zájdem do školy a opýtam sa." Povedala a pobrala sa do spálne. Povzdychla som si a spravila som si teda na raňajky hrianky.

"Kým to vybavím a ty si zatiaľ doma tak môžeš poupratovať." Žmurkla na mňa a každý odišiel preč. Skvelé!

**********

Bolo asi jedenásť hodín doobeda, kedy som konečne skončila s upratovaním. Zmorene som sa zvalila na gauč a odfukovala ako prasa. No postavila som sa a vybehla som do izby a dala som si sprchu. Bol to skvelý pocit. Chystala som sa ísť dole a niečo navariť no moje plány prerušil môj mobil.

Neznáme číslo

"Haloo?" Zdvihla som telefón no nikto sa neozval.

"Halooo! Kto je tam?" Opýtala som sa no zase neprišla odpoveď. Hovor som teda zrušila a mobil položila na stolík, vedľa postele. Prezliekla som sa a išla do bratovej izby. Otvorila som jeho šuflík a vytiahla z neho krabičku od cigariet. Dve som si potiahla a odišla späť k sebe. Vyšla som na balkón a jednu som si zapálila. Ohorok som potom vyhodila a pobrala sa dole.

Otvorila som chladničku a pozerala, čo by som tak mohla navariť. Nakoniec som sa rozhodla pre špagety s kečupom a syrom.

"Som doma!" Zakričala mama a ja som hneď k nej pribehla.

"Tak ako?" Opýtala som sa no na jej tvári som nevedela rozpoznať ako sa cíti. No nevidela som tam hnev, čo ma dosť prekvapilo.

"Triedna mi povedala dosť zaujímavé veci." Povedala a išla do kuchyne.

"Ty si varila?" Opýtala sa šokovane a ja som prevrátila očami.

"Áno, len špagety, nič zložité." Usmiala som sa a nabrala jej na tanier.

"Sú lahodné." Povedala s plnými ústami a ja som sa zasmiala. Keď dojedla tak som umyla riad a vybrala sa za ňou do obývačky. Sadla si na gauč a ukázala, že si mám tiež sadnúť.

"Tak?" Netrpezlivo som čakala, čo mi povie.

"Nevyhrážal sa ti niekto v poslednej dobe?" Opýtala sa ma a ja som si spomenula na minulý incident v parku. Mám jej to povedať? Predsa je to moja matka!

"Noo, minule sa mi stala taká vec." Začala som neisto a mama až zbledla.

"Aká?" Vyzvala ma aby som pokračovala ďalej.

"No večer, keď som išla cez park, nejaký muž na mňa začal rozprávať a ja som ho vôbec nevidela, povedal, že presne o týždeň mu mám doniesť 5 miliónov dolárov a ak to nespravím tak ublíži Jackovi." Povedala som a mama sa chytila za hlavu.

"Dobre zlatko, ďakujem, že si mi to povedala. Totižto tvoju triednu som poprosila ja aby ti to povedala aj Emme takto, že vás vyrazili, pretože máme s otcom isté podozrenie, že ste obidve v nebezpečenstve, tak preto som chcela aby si ostala doma. Tu budeš v bezpečí." Povedala a ja som bola už úplne mimo. Nechápala som, čo sa deje.

"Ako v nebezpečenstve? To znamená, že ide po nás nejaký krvilačný vrah alebo kto?" Opýtala som sa šokovane a mamka sa jemne zasmiala.

"Ničoho sa neboj zlatíčko, ja a tvoj otec to vybavíme." Povedala a potom ma objala......

Môj Šéf Where stories live. Discover now