Môj Šéf

29. Kapitola

Posledný krát som sa pozrela do zrkadla a rozmýšľala, či robím dobre.

"Aká si krásna. Spadne z teba na zadok!" Zachichotala sa Sandra a capla ma po zadku. Opäť ma obliekla do čiernych mini šiat a na tie vysoké ihly.

"Ja do toho nejdem!" Pokrútila som napokon záporne hlavou a chystala sa z toho vyvliecť no bolo neskoro.

"Ani to neskús! Vyzeráš dobre." Usmiala sa na mňa a žmurkla.

"To si teraz budem musieť dávať na seba stále nejaké parochne a farebné šošovky?!" Opýtala som sa podráždene, no keď som sa na seba pozerala v zrkadle musela som uznať, že som vyzerala dobre.

"Pozri nikdy nevieš a na viac musíš si teraz dávať pozor." Usmiala sa na mňa a otočila ma k sebe.

"Ty to dáš, rozumieš!" Povedala a ja som len prikývla.

"A na viac ten Black-Rider z teba odpadne." Uškrnula sa a sadla si späť na posteľ. Jasné, bohvie kto je to. Dúfam, že to je niekto normálny.

**********

Auto zastavilo u malej útulnej reštaurácie a začínala som pociťovať strach.

"Okej, hlavne kľud!" Hovorila som samej sebe. Vypla som motor a vystúpila z auta. Pred tým než som vošla dnu som si zapálila jednu cigaretu, ktorú som dala vyfajčila za 1 minútu a vošla som dnu. Porozhliadla som sa a išla si sadnúť za stôl. Dlho som nečakala, pretože oproti mne si sadol niekto, a keď som svoj pohľad odtrhla od zeme skoro som spadla na zem.

"Zdravím. Ja som Black-Rider. Vy musíte byť zrejme White-Angel? Tipujem správne?" Opýtal sa tým jeho dokonalým hlasom a práve v tejto chvíli som preklínala všemožné stránky, ktoré existujú.

"Zdravím." Usmiala som sa slabo a snažila sa rýchlo urýchliť túto schôdzku, aby som čím skôr vypadla.

"Takže ako sa voláte?" Opýtal sa tu najpodstatnejšiu otázku a tak som sa tešila, že sa jej vyhnem.

"Noo ehmm.... Isabella." Uškrnula som sa viac menej pre seba a čakala ako zareaguje. Trochu prikrčil obočie no potom sa usmial.

"A vy?" Oslovila som ho.

"Aron Faller." Žmurkol a asi čakal, že z toho pôjdem do kolien no bohužiaľ nestalo sa.

"Takže povedzte mi niečo o sebe." Vyzval ma.

"Čo Vám poviem, mám 19 rokov, mám staršieho brata, ktorý sa volá Jack. Moji rodičia sú obaja ťažko pracujúci ľudia. Mám najlepšiu kamarátku, ktorá sa volá Emma. Mám skvelú prácu, kde mi dobre platia a som so svojím životom šťastná." Usmiala som sa a potom sa v duchu prefackala. Kurva fix! Určite sa opýta na prácu. Som nahratá!

"A kde pracujete? Ak sa smiem opýtať?" Položil otázku, ktorú som očakávala na milión percent. Ďakujem ti vesmír! Už som oveľa kľudnejšia!!!

"Ehhh....noooo...ummmmm." Mumlala som samé nezmysli a čím ďalej som bola tichšie tým som mala pocit, že ma podozrieva.

"Ja totiž, ehhhh pracujem vo firme FALLERTECHNOLOGY." Môžem si ísť rovno kopať hrob. Nadvihol obočie a premeral si ma.

"Budem rád ak sa tam niekedy ukážete. Ešte som vás tam nevidel." Usmial sa na mňa a odpil si z kávy. Huh?! On nemá ani prehľad o zamestnancoch. Fakt skvelé! A že ja som tá divná!

"Tak povedzte mi aj vy niečo o sebe." Vyzvala som ho a usmiala sa. Dnes sa nejako často usmievam.

"No ako už viete volám sa Aron Faller. Mám 28 rokov, moja mama mi pomáha s riadením firmy. Mám mladšiu sestru, ktorá má 8 rokov. Otca som nestihol spoznať, pretože ho niekto zabil. Teda viem presne kto. Bol to Thomas Black." Keď to povedal obsah tekutiny v mojich ústach skončila teraz na jeho tvári. Čo to povedal!!!!? Môj otec zabil jeho?! Čo sa to tu do riti deje?

"Pane bože! Ja sa veľmi ospravedlňujem." Postavila som sa a zobrala servítku. Utrela som mu tvár a potom sa posadila späť.

"To nič, stáva sa." Zasmial sa a pokrútil hlavou. Poutieral si aj košeľu, ktorá bola tiež premočená. Bože cítila som sa tak trápne.

"No bolo to dobré stretnutie, ale obávam sa, že už budem musieť ísť." Položila som na stôl peniaze a postavila sa.

"Kam ideš?" Opýtal sa a postavil sa tiež.

"Musím si niečo vybaviť. Pitie je na mňa tak sa maj." Darovala som mu úsmev a vyšla von. Nasadla som do auta a rýchlo išla domov. Zaparkovala som auto pred bytovkou a ešte rýchlejšie vošla dnu. Zabuchla som za sebou dvere od svojho bytu a hodila topánky zo svojich nôh dole.

"Do riti." Parochňu som stiahla dole a svoje vlasy si rozpustila. Prešla som do spálne a zapla laptop.

Black-Rider: Čo sa stalo? Prečo si tak rýchlo odišla? Malo to niečo spoločné s menom Thomas Black?

White-Angel: Pozri nechcem mať pred tebou tajnosti, veľmi ma to mrzí, lenže vieš Thomas Black je môj otec.

Pozerala som na to ešte hodnú chvíľu, ale nič neodpísal. Akurát mi nechal videné. Zrejme som ho tým zaskočila. Pane bože! Čo som to spravila? Prečo som mu to napísala? Veď on ma teraz môže zabiť! Och nie! Že ja radšej nedržím jazyk za zubami. Naštvane som vypla laptop a dala ho na stolík vedľa postele. Zvalila som sa na posteľ a začala rozmýšľať. Pustila som sa do prípravy toho vianočného večierka. Akurát som išla skontrolovať email, ktorý mi prišiel no vyrušil ma zvonček. Neochotne som vstala a prešla k dverám. Keď som ich však otvorila prekvapilo ma, kto predo mnou stojí.

"Želáte si?" Opýtala som sa.

"Slečna Blacková? Musíme sa porozprávať." Povedal a bez môjho dovolenia vstúpil dnu.........