Môj Šéf

7. Kapitola

"Pani profesorka?" U nás doma na návšteve bola naša triedna profesorka, a ja som nechápala prečo.

"Och, Ahoj Tália." Usmiala sa na mňa a potom si odpila z kávy.

"Dobrý, ak sa smiem spýtať, čo tu robíte?" Opýtala som sa mierne v šoku. Predsa prešli len dva dni a pochybujem, že sa smiem vrátiť späť do školy.

"Prišla som, pretože mám pre vás zlú správu." Povedala a povzdychla si. Ja som si sadla a na sucho pregĺgla.

"Áno?" Opýtala som sa a čakala na to najhoršie.

"Musíte sa odsťahovať." Povedala a ja som vytreštila oči.

"Čože?!!!" Vyletela som do stoja tak rýchlo, ako to len išlo a pozerala na našu neveriacky.

"To nemôžeme, mám tu kamarátov a rodičia tu majú prácu!!!" Mierne som kričala, za čo ma mamka nepekne prebodla pohľadom.

"Je mi to ľúto, ale tu nie ste v bezpečí." Povedala a povzdychla si. Ja som sa chytila za hlavu a preklínala toho idiota, ktorý po nás ide.

**********

Bolo 01:55 a akurát som stála v parku. Taška s peniazmi bola položená na lavičke a ja som podupkávala nohou, lebo už ma to fakt nudilo. Chystala som sa odísť no zrazu som započula kroky. Otočila som sa tým smerom odkiaľ to išlo a zbadala, ako ku mne kráčajú tri postavy. Určite to boli chlapi, prvá vec, boli odomňa vyšší, po ďalšie boli v čiernom, a po tretie sršal z nich strach. Bože! Ak to dnes prežijem asi budem skákať päť metrov do vzduchu od radosti. Prehĺtla som veľkú hrču v hrdle a snažila sa na to nemyslieť, že by som neprežila.

"Myslel som si, že neprídeš." Prehovoril a zastavil sa odomňa asi 10 metrov. Pozrel sa na lavičku a potom späť na mňa.

"Máte, čo ste chceli, takže ak dovolíte odídem." Povedala som a otočila sa no jeden z nich pribehol ku mne a chytil ma.

"Nie tak rýchlo!" Povedal a stavila by som sa, že pod tou maskou sa uškrnul. Okej trebalo by zakročiť. Pomaly sa blížil ku mne, pretože som tiež stála v tieni a nebolo ma vidno.
Zrazu vybehli spoza kríkov policajti a spacifikovali ich. Ja som rýchlo pribehla k mame, ktorá stála neďaleko od nás a pevne som ju objala.

"Pšššt! Neplač, už je to dobré." Povedala a dala mi bozk do vlasov. Pozrela som sa ich smerom a práve jednému z nich strhol masku. Nemohla som uveriť koho vidím.

"Veď to je Andrew!" Vykríkla som v strese a všetci sa pozreli na mňa šokovane.

"Odkiaľ ho poznáte?" Opýtal sa policajt.

"Minule bol u Emmi, mojej kamarátky!" Povedala som a stále naňho pozerala s ústami niekde až na zemi. Všimla som si, že on na mňa pozerá tiež šokovane. Nechápala som však prečo.

**********

Sedela som doma na gauči a pila čaj. Mama bola pri dverách a rozprávala sa ešte s políciou. Počula som len buchnutie dverí a následné kroky.

"Zajtra odchádzame." Povedala a smutne sa usmiala.

"Neverím, že aj po tom, čo ich chytili musíme odísť." Povedala som a prehodila cez seba deku.

"Vraj sme stále v nebezpečí, nemáme na výber." Povedala mamka a potom odišla do spálne. Povzdychla som si a išla hore do svojej izby.

Zapla som laptop a prihlásila sa na NF.

Používateľ Black-Rider je práve online

White-Rose: Ahoj :(

Black-Rider: Ahoj, stalo sa niečo?

White-Rose: Kvôli tým idiotom sa sťahujeme :(

Black-Rider: To ma mrzí :(

White-Rose: Nemá prečo, ty si za to nemohol

Nemohol za to, pretože on je odomňa ďaleko. No to som však nevedela, že opak bol pravdou.......

Black-Rider:.....

Black-Rider: A kde sa stahujete?

White-Rose: Do Francúzska ❤️😍, budem oveľa bližšie k svojmu budúcemu zamestnaniu, takže nebudem musieť cestovať

Black-Rider: To má veľmi teší Tália

White-Rose: Inak odkiaľ vieš moje meno?

Pozerala som na to ešte asi päť minút, a keďže neprišla žiadna odpoveď, tak som sa rozhodla, že už pôjdem spať. Odhlásila som sa a ľahla si. Do pár minút som zaspala.....

**********

"Ešte si zoberte veci slečna Blacková a potom sa zastavte v riaditeľni." Povedala mi triedna a ja som prikývla. Zobrala som si veci zo skrinky a išla smerom do riaditeľne. Zaklopala som a čakala. Vošla som dnu a riaditeľ práve niečo vyberal z police, keď tu mi padol pohľad na neznámeho muža, ktorý bol chrbtom ku mne a pozeral sa cez okno.

"Slečna Blacková tu sú papiere, podpíšte ich a prajem veľa šťastia." Povedal a podal mi pero.

"Vďaka." Povedala som a nahla sa a podpísala to. Pocítila som však na sebe pohľad neznámeho, no však bola som tak vystrašená, že to mohol byť niekto z tých, ktorý po mne idú, tak som sa naňho radšej ani nepozrela. Poďakovala som a vyšla von. Prechádzala som chodbou a vydýchla si. Vyšla som von pred školu, kde už čakala mamka no všimla som si na parkovisku čierne športové auto. Toto auto som tu ešte nevidela, zrejme to bude asi toho muža. Vystrašilo ma to štve viac a tak som rýchlo nasadla do auta a vyrazili sme na letisko.....

**********

Prihlásila som sa na NF v lietadle a pozrela, kto je online.

Pink-Heart: Budeš mi veľmi chýbať 😭😭❤️💔

White-Rose: Aj ty mne 😭😭💔❤️

Pink-Heart: Nikdy na teba nezabudnem ❤️❤️

White-Rose: Ani ja na teba 😭❤️❤️

Spustilo sa mi pár sĺz, tak som sa odhlásila a laptop vypla. Než som sa odhlásila tak som si všimla, že mi ešte písal Black-Rider, ale odignorovala som to. Laptop som vložila do tašky a pohodlnejšie si sadla.

Neznáme číslo
Mne neújdeš, vždy budem krok pred tebou! A za to, že mi tvoj podarený tatko zabil otca, tak za to zaplatíš! Budeš prosiť aby som prestal a aby som ťa zabil! ❤️

Zhrozene som pozerala do mobilu a neverila vlastným očiam. Prečo sa to deje práve mne? Nevedela som, čo robiť a pomaly som cítila, že sa uzavieram sama do seba............