28. Kapitola

2.8K 105 15
                                    

"Ja.... som Rose." Stále som pozerala do jeho očí a pri vyslovení môjho mena akoby aj on stuhol. Rozhodla som sa usmiať. Zobrala som si veci a išla preč. Vyšla som von pred klub a stopla som si najbližší taxík.

"Konečne." Zahundrala som, keď som nastúpila do taxíka. Šofér sa ku mne otočil a usmial sa.

"Tak ako bolo v klube slečna?" Opýtal sa a mňa jeho otázka zarazila.

"Smiem vedieť prečo Vás to zaujíma?" Opýtala som sa a všimla si jeho pohľad.

"Do takýchto klubov sa väčšinou nedostanú len tak hocijaký ľudia slečna." Povedal a zasmial sa.

"Ako to myslíte?" Opýtala som sa lebo som vykoľajená tým, čo hovorí.

"No tento klub je veľmi známy v tomto meste a vraví sa, že kto sa tam dostane tak musí mať takého kamaráta alebo príbuzného, ktorí pochádza z mafie." Zasmial sa. Ja som práve naopak vyvalila oči. Mafia?!!! Čože??!

"Ale sú to vraj len poveri. Na rezerváciu sa vraj čaká až niekoľko rokov pre bežného človeka. Zrejme vy nebudete len tak nejako bežný človek, že?" Opýtal sa a dá sa povedať, že som sa len zasmiala. Stále mi v hlave vŕtalo to, čo povedal. Zrejme ten vodič nemá niečo v hlave vporiadku, alebo je nafetovaný. Každopádne nechala som to tak a neriešila to.
Vystúpila som pred bytovkou a zaplatila mu. Vošla som dnu a tie ihly skopla z mojich nôh dole.

"Bože! Už vživote si nedám na nohy tie topánky!" Zavrčala som a parochňu som si tiež dala dole.

"A toto tiež!" Hodila som ju pod posteľ spolu s topánkami a zvalila sa na posteľ.

"Ako si mi chýbala láska moja." Zamrmlala som do postele a ani neviem ako zaspala som. Ráno som sa zobudila na to ako mi slnečné lúče bijú do tváre. Do riti! Posadila som sa a pozrela sa na hodinky.

"9:30" Zaľahla som späť do postele no než som stihla zaspať som tak vyletela z postele až som dopadla na zem.

"Do riti! Veď ja meškám." Skríkla som tak, že ma hádam počuli aj na druhej strane mesta a rýchlo som utekala sa umyť a pripraviť.

**********

"10:50" Do riti! Trčím v dopravnej zápche a to nevraviac o tom, že už mi Sandra volala snáď 5 krát, že Aron zúri! Ten ma zabije, keď prídem do práce. Keď sa to už konečne uvoľnilo tak som pridala na plyn a hádam som porušila všetky predpisy. No teraz mi to bolo úplne jedno. Auto som zaparkovala a uháňala tak, ako mi nohy stačili.

Sadla som si do kresla a dychčala ako pes. Išla som sa pustiť do práce, keď tu zrazu z kancelárie vyšla Sandra.

"Máš ísť za ním." Žmurkla na mňa a ja som sa prežehnala, aby ma nezabil. Zaklopala som na dvere a začala. Po odozve som vstúpila dnu a čakala, čo mi povie.

"Takže, dobrý dôvod prečo meškáte slečna Blacková?!" Opýtal sa a vtedy som zdvihla svoj pohľad. Moje oči sa stretli s tými jeho a zdalo sa mi, že som videla, ako sa mu niečo mihlo v očiach no nevedela som rozpoznať, čo to je.

"Prepáčte, zaspala som." Povedala som neutrálne a čakala, čo sa bude diať. Zrazu si ma však začal prezerať a sem tam skrčil obočie. Uh! Do čerta. Dúfam, že nezistí, že som to včera bola ja.

"Dobre, ako ste na tom s prípravami na vianočný večierok." Uh! No do riti!

"Práve som chcela začať, ale nemám bohužiaľ ešte žiadne financie aby som mohla začať nakupovať potrebné veci." Povedala som na rovinu a on sa zamračil. Zdvihol slúchadlo od telefónu a niekomu volal.

"Derek! Povedal som ti, že máš Tálii poslať peniaze. Prečo si to nespravil?" Zavrčal naňho do telefónu a mne prišiel jeho hlas aj pohľad naňho sexy. Čože?!! Potriasla som hlavou a chystala som sa odísť.  No než som to stihla, niečo, teda niekoho ruka ma otočila smerom k nemu a prilepil ma na dvere tak, že by sa medzi nás už nevošiel ani papier. Aj keď si povedzme, kto by chcel medzi nás pchať papier že? Očami som pozerala do tých jeho a rozmýšľala, čo má v pláne urobiť. Naklonil sa k môjmu uchu a jeho teplý mentolový dych ma pošteklil na krku.

"Nabudúce ak budete meškať už to budeme riešiť inak." Pocítila som jeho ruku na svojom páse a mieril ňou smerom dole k môjmu zadku. Začal sa ku mne nakláňať a presne som vedela kam to smeruje. Skôr než stihol niečo spraviť som jeho ruku odstrčila, a čo najrýchlejšie vyšla z jeho kancelárie. Sadla som si do kresla a rukami vošla do vlasov. Do riti! Čo sa to pravé skoro stalo? Skoro som ho pobozkala! Zrazu sa otvorili dvere na výťahu a z nich vyšla Sandra.

"Tak čo?" Opýtala sa a uškrnula.

"Pôjdeme na obed? Tam ti všetko poviem." Zobrala som papiere a začala písať.

"Okej, prídem po teba o hodinu." Usmiala sa na mňa a odišla. Ja som si povzdychla a zapla laptop. Prihlásila som sa a vybehla mi nová správa.

Black-Rider: Ahoj, mohli by sme sa stretnúť?

White-Angel: Dobre, kedy a kde?

Môj Šéf Donde viven las historias. Descúbrelo ahora