20. Kapitola

3.1K 106 4
                                    

Ráno som sa zobudila na menšiu bolesť hlavy. Vstala som z postele a išla rovno do kuchyne. Z hornej skrinky som vzala tabletku proti bolesti hlavy a prehĺtla ju. Napustila som pohár a vypila ho až do dna. Vyšla som po schodoch a išla rovno do izby. Postavila som sa pred skriňu a hodnú chvíľu tam stála, pokiaľ som si vybrala vhodné oblečenie. Zvolila som bielu blúzku a čiernu sukňu nad kolená. Zbalila som si potrebné veci aj laptop do tašky a vybrala sa do práce.

**********

Sedela som na kancelárskom kresle a neustále sa mrvila. Buď som sa nudila alebo som mala práce vyše hlavy.

"Bože!" Povedala som to opäť mierne nahlas, pretože sa mi vobec nedarilo. Mala som do 12:00 vymyslieť, ako správne ušetriť peniaze za naše výrobky, ktoré budeme onedlho predstavovať na rôznych trhoch a stále mi nič nenapadlo! Nehovoriac o tom, že čas sa kráti a ja musím rýchlo niečo vymyslieť, lebo ma šéf zabije!

"Slečna Blacková!! Do kancelárie!" Skríkol na mňa šéf a ja som trepla hlavu o stôl. No super! Vstala som a prešla okolo svojho pracovného stolu. Namierila som si to rovno k nemu, a keď som zatvorila dvere tak sa hneď postavil a sadol si na svoj stôl.

"Takže, už ste na niečo prišli?" Opýtal sa to so záujmom a človek by si aj myslel, že sa slabo usmial no ja som to za úsmev nepovazovala.

"No samozrejme." Odpovedala som a čudne sa zasmiala. Nadvihol obočie a premeral si ma pohľadom. Ani na to nemysli!

"Tak počúvam slečna Blacková." Pohral sa s mojim priezviskom na jazyku a čakal, že ma tým zaskočí no mňa to vôbec nevzrušilo.

"Takže, ehmmm napadlo mi, že prv než to dáme na trh tak by sme mali otestovať ako s tým ľudia budú spokojný. Teda mám na mysli, že nepovieme cenu, ale prv otestujeme, ako to ľudia budú používať. Ak sa to veľmi obľúbi tak potom si dáte cenu aká Vám bude vyhovovať a ak nie, tak potom to poriešime inak?!" Viacmenej som to položila ako otázku, než ako odpoveď.

"To nie je zlý nápad." Povedal napokon a tváril sa, že premýšľa. Potom sa postavil a sadol si späť do kresla.

"Môžete sa vrátiť späť do práce." Povedal a nevenoval mi ani jeden pohľad. Tak dik! Ty arogantný, namyslený......

"Uhh, samozrejme." Vyšla som z jeho kancelárie tak rýchlo, ako mi to moje nohy dovolili. Sadla som si späť do kresla a zapla laptop.

AFRAOLNLER: Ahoj :)
WRHOISTEE: Ahoj :(
AFRAOLNLER: Čo sa deje?
WRHOISTEE: Mám pocit, že do svojej práce nezapadám :(
AFRAOLNLER: Prečo?
WRHOISTEE: Neviem, šéf sa ku mne správa akoby som bola nejaká handra. Dokonca ma núti zaňho vymýšľať nejaké nápady, ktoré ma absolútne nebavia
AFRAOLNLER: Ach to ma mrzí :(
WRHOISTEE: Kiežby si tu bol :(
AFRAOLNLER: Môžme sa stretnúť :)
WRHOISTEE: To vážne? :o
AFRAOLNLER: Samozrejme :)
WRHOISTEE: Kedy a kde?

Pozerala som na to ešte pár minút no neodpisoval. Šéf predchvíľkou vyšiel z kancelárie a niekam išiel. Ani neviem kam. Laptop som dala na bok a začala niečo písať v papieroch.

"Blacková, doneste nám prosím dve kávy." Zaregistrovala som hlas svojho šéfa a automaticky zdvihla hlavu. Všimla som si, že po jeho boku kráča nejaká prsnatá blondína, ktorá mi darovala pohľad typu: úbohé dievčatko. Neviem prečo, ale mala som chuť vstať a jednu jej vraziť.
Prekrútila som očami a dúfala, že si to nevšimol. Postavila som sa a išla k výťahu. Zviezla som sa na dolné poschodie, kde je automat a vhodila doňho mince.

"Ahooj." Otočila som sa za hlasom a zbadala pri sebe brunetu s dvoma chlapmi.

"Ahoj?" Odzdravila som a vybrala kávy z automatu.

"Ja som Sandra, toto je Derek a Jason." Usmiala sa a podala mi ruku no potom si všimla, že obe ruky mám plné tak sa len usmiala a slabo ma objala.

"Ja som Tália." Predstavila som sa a chystala sa odísť. Tí chlapi na mňa pozerali čudne.

"Počuj, nechceš s nami zájsť na obed?" Opýtala sa ma a ja som uvažovala. Veľmi sa mi samej nechcelo ísť, takže som nakoniec prikývla.

"Tak sa majte zatiaľ." Pozdravila som ich a vybrala sa do šéfovej kancelárie.

Vstúpila som dnu a kávu položila pred oboch.

"Môžeš odísť." Povedal a potom opäť začal o niečom kecať. Otočila som sa a v predstavách mu už jednu vrazila. Po prvé ani nepoďakoval a po druhé povedal to tak hnusne, že ak by jeho hlas mohol zabíjať tak by ma už dávno zabil. Pokrútila som hlavou a vyšla von. Pobalila som si veci a pobrala sa na obed. Vonku som stretla Sandru spolu s Derekom a Jasonom.

"Ahojte." Pozdravila som ich a so Sandrou sa opäť objala.

"Čau." Pozdravili ma všetci naraz a potom sme vyrazili........

Môj Šéf Where stories live. Discover now