Môj Šéf

22. Kapitola

Započula som cvaknutie a to znamenalo, že odomkol auto. Vyskočila som z neho doslova ako strela a čudovala sa, že som nezletela na zem. Vošla som rýchlosťou blesku do budovy a ešte rýchlejšie išla na svoju pozíciu sekretárky. Tak či tak sa s ním stretnem takže neviem, čo som si myslela, že tým dosiahnem. Posadila som sa na pracovnú stoličku a zapla Facebook.

Používateľ AFRAOLNLER si zmenil používateľské meno na Black-Rider.

Vytreštila som oči a práve keď sa dvere na výťahu otvorili som zletela na zem.

"Do riti!" Zanadávala som a potom začula smiech.

"Zlatko si tu ešte len týždeň! Nezabi sa prosím ťa!" Zasmiala sa Sandra a ja som si vydýchla. Keď som sa postavila laptop som ihneď zaklapla a sadla si späť do stoličky. Upravila som si oblečenie a narovnala sa.

"Tak prečo si prišla?" Opýtala som sa jej a začala niečo čmárať do papierov. No nie čmárať, ale pracovať na veciach, ktoré musím do zajtra spraviť.

"Prišla som za Aronom, no ako vidím tak tu asi nie je." Uškrnula sa a podoprela si hlavu rukami. Nadvihla obočie a čakala na odpoveď. Asi som sa príliš zamyslela, pretože som začala uvažovať nad jeho menom. Keď ho povedal prvý krát neprišlo mi nejako zaujímavé no teraz. Aron tak zvláštne meno.

"No nič ja teda pôjdem." Povedala Sandra a kráčala preč.

"Hej, je úžasný." Povedala som zasnene a až potom som sa rozhliadla okolo seba. Všimla som si, že tu už stál aj Aron spolu so Sandrou a pozerali na mňa pobavene.

"Kto?" Opýtali sa na raz a ja som si opäť zbierala oči zo zeme.

"Uhh, môj priateľ!" Odpovedala som a potriasla hlavou. Začala som písať do papierov a prestala vnímať okolitý svet. Keď som zdvihla hlavu všimla som si, že Sandra na mňa pozerá pohľadom: alá mňa neoklameš. Aron sa mračil a potom zmizol za dverami svojej kancelárie. Začala som uvažovať nad dvoma teóriami. Prvá je, že mi to neuveril a naštval sa, že mu klamem. Takže neskôr na to doplatím, alebo tá druhá, vadí mu že mám priateľa, aj keď povedzme si úprimne. Bola to len zámienka aby som sa neprepadla od hanby za to, že som povedala o Aronovi, aký je úžasný. Prestala som sa tým zaoberať a robila potrebné veci.

**********

Práve sedím v aute a čakám na červenej. Premýšľam, čo sa to dnes stalo. Zasvietila zelená a ja som sa pohla. Domov som to mala ešte dobrých pár minút tak som premýšľala, čo sa stane zajtra. Dúfam, že podobné situácie ako dnes sa už v najbližšej dobe nestanú, pretože to by ma už vážne porazilo. Odbočila som na diaľnicu a zaradila sa do pruhu. Potom som však musela spomaliť až som úplne zastala, pretože som si všimla, že v predu je sanitka aj policajti. No super. Zrejme nejaká havária. Pustila som si teda rádio a započúvala som sa do pesničiek. Každou pesničkou som sa posunula o kúsok ďalej no začínalo ma to už pekne štvať. Rozhodla som sa, že to otočím a vezmem to lesnou cestou. Vybočila som preč z diaľnice a mierila do lesa. Po ceste sem tam oproti mne išlo nejaké auto, ktoré bolo na môj vkus až príliš luxusné. Otočila som sa na odraz niečoho, pretože sa mi zdálo, že vidím nejaké svetlo no to bola chyba.

Keď som sa otočila späť už sa oproti mne rútilo nejaké auto. Strhla som volant no už bolo neskoro. Posledné, čo som počula bolo to, ako na mňa niekto hovorí no ja som ledva vnímala.

"Slečna! Slečna!!!" Hovoril na mňa nejaký hlas no ja som len ledva ostala hore. Všetko ma bolelo. Nedokázala som ničím pohnúť! To ma na tom desilo najviac.

"Bill! Rob niečo. Strácame ju!" Povedal niekto opäť. Takže toto je môj koniec?! Vážne? Umriem takto? Nehnevajte sa, ale skôr by som chcela napríklad dostať infarkt, samozrejme počas spánku, alebo aby som zomrela na starobu.... Vážne tu teraz premýšľam nad smrťou, keď vážne umieram? Môže byť niekto blbší ako ja? Nemyslím si.

Posledné, čo som pocítila alebo počula bol mne známy hlas no nedokázala som ho k nikomu priradiť.

"Som tu s tebou!" Ten hlas bol príliš povedomý. Tak veľmi chcem vedieť komu patrí. No nedokážem to. Nedokážem otvoriť oči a zistiť, komu ten hlas patrí. Trápi ma to? Jasné, že ma to trápi! Veď predsa je to hlas mne veľmi známy, ale nepoznám ho! Cítila som každou sekundou, každou minútou a každou hodinou a ešte neviem čím, že slabnem. Pripravila som sa na to, že je to môj koniec no potom sa stalo niečo divné...........