Môj Šéf

39. Kapitola

Musela som naňho čumieť príliš dlho, pretože keď zdvihol ruku tak mi ňou zamával pred očami.

"Ehh na čo ste prišli?" Opýtala som sa a stúpla si mierne za dvere aby ma už konečne prestal očumovať.

"No prišiel som sa pozrieť, či si nezaspala." Usmial sa a len na malú chvíľku z chodby nakukol ku mne dnu do bytu. Nadvihla som mierne obočie a hneď pochopil. Narovnal sa a nahodil profesionálny výraz.

"Tak sa teda vidíme o 11:30, pretože let nám presunuli na 12:20." Dodal a potom sa pobral preč. Zatvorila som dvere a pokrútila hlavou.

"Ty si taká krava!!!!" Zavrieskla som na seba a potom si priložila ruku k ústam. Hádam to nepočul. Vošla som do izby a zhodila zo seba uterák. Potom som si obliekla čierne čipkované spodné prádlo a na to som si dala čierne legíny a čierne tielko, v ktorom som mala pekne vytvarované prsia. Nie žeby som to robila schválne, ale za to, čo mi spravil chcem aby si trošku potrpel. Kufor som dala k dverám a pozrela na hodinky 10:50.
Naliala som si kávu a rýchlo ju vypila. Potom som zamkla byt a stopla si prvý taxík, ktorý išiel okolo mňa.

"Na letisko prosím!" Povedala som, keď som nastúpila.

"Samozrejme, kam idete ak sa smiem spýtať?" Opýtal sa a sledoval cestu pred sebou.

"No na služobnú cestu s mojím šéfom." Pípla som a radšej sledovala okolitú krajinu. Na sebe som mala kabát a svetrík, keďže vonku nebola až taká veľká zima, aj keď už bol december.

"Sme tu!" Vyrušil ma z môjho premýšľania a tak som vystúpila. Vytiahla som svoj kufor a prešla do haly, kde som hneď zbadala Arona a ešte aj jeho asistentku. Keď si ma všimla ona prekrútila očami a nahodila pohľad typu: od neho ruky preč. Neboj sa zlatíčko ani nemám v pláne s ním niečo mať!

"11:30 Presná, ako hodinky." Usmial sa na mňa. Pozrela som naňho a nadvihla pravý kútik úst len na tri sekundy.

"Ideme!" Zavelil a išli sme k pásovej kontrole. Potom naše batožiny vzali a my sme pokračovali ďalej.

"Prinesiem vám niečo na pitie?" Opýtala sa nás letuška, a keby mohla tak si tu blúzku rozopne ešte viac. Bože! Ako vidíte, ten idiot nám rezervoval prvú triedu, na čo som protestovala na letisku ešte 10 minút než som napokon súhlasila a nebyť málo, pri ňom ešte sedím!!!!

"Ja si dám vodu!" Povedala som milo a čakala kedy odíde. No s najväčšou úctou som si všimla, že ma pekne odignorovala.

"Haló!" Mierne som skríkla, na čo na mňa pozrela vystrašene.

"Ak ste nepočuli objednala som si vodu!" Povedala som znovu a falošne sa usmiala a k tomu ešte nadvihla obočie.

"Hneď to bude." Prskla to mojím smerom a odišla. Neveriacky som na ňu pozerala, ako odchádza.

"Neuveriteľné." Zahundrala som popod nos a vytiahla svoj laptop. Keď som ho zapla mala som pár upozornení. Nezaplatený účet. Super. Povzdychla som si. Nevšimla som si však, že Aron sa ku mne naklonil bližšie, a keď som si to uvedomila, že mi pozerá do laptopu hneď som ho zatvorila. Našťastie z tejto trápnej situácie ho dostala letuška, ktorá prišla a doniesla mi vodu, ktorú mi podala tak nemotorne, že ju na mňa skoro vyliala. Teraz už som chytila neskutočné nervy nebyť vedľa sediaceho asi by som ju zabila.

"Nestojí ti za to." Potľapkal ma po nohe a potom opäť niečo ťukal vo svojom mobile. Akoby som sa prosila o jeho pomoc! Začala som dýchať z hlboka a upokojila som sa aspoň čiastočne.

**********

Zobrali sme si batožiny a vyšli von z letiska. Ovial nás teplý vzduch a tak som sa z hlboka nadýchla. Konečne budem mať trochu voľna. Prišli sme k autobusu, kde stál postarší opálený muž s ceduľkou, na ktorých boli naše mená. Keď nás zbadal do široka sa usmial.

"Aron, Tália!" Prišiel k nám a mňa hneď objal. Ja som sa zasmiala lebo mi to prišlo ako milé gesto. Keď som však pozrela na Arona tak sa mračil a vraždil toho muža pohľadom.

"Sadnite si do zadu." Povedal a ďalej čakal ešte na niekoho. Vošli sme do autobusu, kde bolo viac ľudí. Povedala by som, že iba samý chlapi. Všetci svoj pohľad upierali na mňa, keď som prechádzala uličkou až na koniec autobusu. Aronovi sa to zrejme nepáčilo, keďže som o malú chvíľku pocítila jeho ruku na mojom páse.

"Bolo to nutné?" Opýtala som sa, keď sme už sedeli na miestach.

"Nepáčilo sa mi, že na teba pozerali tak žiadostivo. Na viac si ešte musíme vydebatovať to, prečo si ma ignorovala celé tri týždne." Zašepkal mi do ucha a zanechal mi tam malú pusu. Mňa to zaskočilo, takže som mierne vyvalila oči. Chcela som sa presne tomuto vyhnúť no nepodarilo sa. Oprela som sa o sedadlo a zavrela som oči. Užívala som si cestu, ktorou sme išli k hotelu. Keď sme boli na mieste tak sme vystúpili ako posledný.

"Vitaj v najluxusnejšom hoteli v Turecku." Usmial sa a potom sa pobral ku vchodu. Stála som tam s otvorenými ústami a hľadela na ten asi najväčší hotel, aký som kedy videla.......