Môj Šéf

37. Kapitola

Po tom incidente, čo sa stal som sa Aronovi vyhýbala asi tri týždne. Musím povedať, že mi to pomohlo, pretože aspoň prípravou na vianočný večierok som mohla myslieť na niečo iné. No vždy, keď som prestala niečo riešiť alebo sa zaoberať večierkom mi do hlavy opäť vletel on. Akoby to bol malý votrelec, ktorý mi nechce dať už nikdy pokoj. Och, neviem či som to už spomínala, ale ochvíľku to už bude rok, čo pracujem pre tohto tu. Ani neviem, aké správne slovo mám k nemu priradiť.

Práve sa opäť chystám na párty. Obzrela som sa v zrkadle a usmiala sa. Naniesla som si špirálu a linky. Doladila som svoj outfit veľkými okrúhlymi náušnicami a diamantovým náhrdelníkom. Vážne neviem, prečo si ho beriem, aj keď ideme iba do baru.

"Si už hotová?" Zakričala na mňa Sandra z kúpeľne.

"Áno!" Odkričala som jej a posledné, čo som si dala boli veľké čierne ihly.

"Dúfam, že sa na tom nezabiješ." Zahundrala blízko mňa a hodila som na ňu škaredý pohľad. Ona vždy vie, ako človeka povzbudiť.

"Tak už poďme!" Povedala som s úsmevom a išla som do kuchyne. Zobrala som si striebornú kabelku a dala si do nej kľúče spolu s mobilom.

"Vyzeráš akoby si išla na zásnuby." Musela si rýpnuť. To by totiž nebola Sandra.

"Ha ha!" Usmiala som sa ironicky a pokynula nech okamžite vypadne z môjho bytu. Našťastie vyčítala moje myšlienky a vybehla von. Zamkla som byt a tak sme mohli konečne vyraziť. Pred bytovkou nás už čakali chalani, s ktorými sme sa privítali objatím.

"Dnes vám to sekne baby." Usmiali sa na nás a capli nás po zadku. Aby ste ešte boli v obraze, chalani tiež netušia, že som to ja. Vie to jedine iba Sandra a som jej naozaj vďačná, že to nikomu nepovedala. Dorazili sme pred klub a postavili sa do rady, pretože dnes tu Sandra nemala nikoho známeho a tak sme sa nemohli dostať dnu. Totižto Sandra tu má povolený vstup, keď tu je jej kamarát, iba na čierno. Čakali sme asi tak jednu hodinu než sme sa dostali dnu. Tentoraz sme však boli v inom klube a nie tam, kde mi minule taxikár povedal, že dostať sa tam trvá aj niekoľko rokov, pokiaľ nie ste ovšem z mafiánskej rodiny, čo mi pripomenulo, že som sa na ten klub chcela pozrieť bližšie. Prestala som to teda riešiť a rovno si išla sadnú k baru. Sandra si sadla vedľa mňa a hneď kývla na barmana.

"Doneste nám prosím dve martini!" Žmurkla naňho a čašník hneď odišiel s veľkým úsmevom.

"Páni dievča, ty ale vieš na každého zapôsobiť." Zasmiala som sa a ona na mňa pozeral čudným pohľadom.

"To nie ja Zlatko! Ale ty!" Usmiala sa a drgla do mňa.

"No to určite." Odpila som si z nápoja, ktorý nám pred chvíľkou položil na stôl.

"Ale áno!" Stále trvala na svojej odpovedi a tak som len prekrútila očami. Pohrávala som sa s drevenou paličkou, na ktorej bola napichnutá oliva a pozerala sem tam na parket, ako sa ľudia bavia. Podoprela som si hlavu a povzdychla si.

"Ale, ale." Zrazu som započula mierne známy hlas. Pozrela som sa na miesto vedľa mňa, kde už nebolo voľné, ale sedel tam Nick, ktorý ma minule stiahol k sebe. Pane bože! Ako rada by som bola, keby tu bol opäť Aron.

"Čo tak sama? Opäť?" Usmial sa a odpil si z whisky. Než som stihla odpovedať tak sa postavil a aj mňa a priložil mi k chrbtu niečo kovové a studené. Nevedela som, čo to je, preto som sa vôbec ani nepohla.

"Teraz poď so mnou! Varujem ťa. Ak spravíš niečo, čo nechcem budeš to ľutovať!" Vrčal mi do ucha a následne mi ho oblízol. Och asi hodím tyčku! Ale prečo ma to do čerta vzrušilo? Veď by som mala mať strach, no ja som skôr pociťovala iný pocit, ktorý som nevedela opísať. Prechádzali sme cez tancujúci dav a mierili sme niekde hore. Keď sme boli hore na poschodí všade boli nejaké izby. Do pekla! On ma chce znásilniť?! Snažila som sa rýchlo niečo vymyslieť no nič mi nenapadlo, a k tomu mi ešte v hlave zablikala veta, ktorú mi povedal. Nechala som ho teda nech ma vedie. Išli sme po dlhšej chodbe a zrazu sme však prudko zabočili do prava a ocitli sme sa v izbe, kde bola len posteľ a gauč. Zvalil ma na posteľ a zamkol dvere.

"Takže mačička, trochu sa pohráme." Uškrnul sa a zbraň si dal za opasok. Možno by som mohla skúsiť mu ju zobrať. Začal sa pomaly približovať a počas toho si dával dole sako.

"Neskús sa ma dotknúť." Zavrčala som no s ním to nič nespravilo. Práve, keď sa nadomňa naklonil mi hlavou preblisol nápad! Ak to nevýjde môžem si kopať hrob. Chytila som ho za kravatu a pritiahla ho tak, že sa drsno vrhol na moje pery. Musím však uznať, že bozkáva fakt dobre. Na čo to preboha myslím!? Začal si vyzliekať košeľu, s čím som mu pomohla a kravatu som odhodila preč. Svoje ruky mal na mojom pozadí a pri každom dotyku našich jazykov jemne vzdychol. Teraz alebo nikdy. Otočila som nás tak, že teraz on sedel na posteli a ja som sedela na ňom. Jednou rukou som sa mu prehrabávala vo vlasoch a druhou som mu pomaly, ale opatrne nahmatala zbrať. Skôr než to stihol zaregistrovať som mu ju vytiahla a odskočila od neho. Zbraň som nabila a namierila.

"Tak a teraz budeme hrať podľa mojich pravidiel." Uškrnula som sa a keby ste len videli ten jeho pohľad. Ústa mal až niekde na zemi.

"Musím povedať, že si riadne prefíkaná mačička." Zasmial sa a ruky zdvihol do vzduchu.

"Kto ťa poslal?" Opýtala som sa.

"No kto asi, nepamätáš na Nathaniela?" Opýtal sa a hneď som si spomenula.

"Prečo som tu?" Vyslovila som otázku jeho smerom, no zrejme si to užíval, pretože mlčal a stále pozeral na môj hrudník a škeril sa. Pozrela som sa na svoj hrudník a hneď mi došlo, prečo sa tak uškŕňa. Mala som totižto roztrhnuté tričko, a keďže som mala na sebe čipkovanú podprsenku, ktorú som si nedávno kúpila ako novú, tak toho odhaľovala viac než zahaľovala. Len som pretočila očami a prestala riešiť, že ma tu obkukuje nejaký úchyl a snažila sa dostať z tých otrasných povrazov, ktoré sa mi zarezávali do kože. Zrazu som započula niekoho hlas.

"Kde je?" Opýtal sa to tak hlasno až som mala pocit, že ho počuli aj v susednej krajine.

"Tu pane!" Povedal známy hlas a vtedy som ho zbadala. Toho idiota z baru!
Tuším sa volá Nick!

"Nick!?" Opýtala som sa neveriacky a ten jeho šéf raz pozrel na mňa a raz na neho.

"Ako to, že kurva vie tvoje meno?!" Zreval naňho a vraždil pohľadom.

"Zbav sa jej!!!" Prikázal a potom odišiel. Ja som sa naňho pozrela neveriacky a so strachom v očiach.

"Tak mačička trochu sa pohráme." Usmial sa a pamätám si iba pár úderov a potom už len tmu...........