Môj Šéf

65. Kapitola

Z limuzíny vystúpil osobne Josh Carter, ktorého som už dlho nevidel. Teda naposledy od tej dovolenky. No najviac ma zaujalo dievča, ktoré bolo po jeho boku. Ak ma pamäť a zrak neklamú tak to nebol nik iný ako samotná Tália Blacková! Išli po červenom koberci, ktorý sa nachádzal hneď pri vstupe do tohto rezortu a všetci fotografi a ľudia sa zhrnuli k nim. Videl som, že nie je vo svojej koži, pretože ona takéto večierky nemusí. Stále sa obzerala a dalo by sa povedať, že skenovala každého človeka, ktorí tu bol. Vedel som presne, čo robí. Hľadala ma. Bála sa, že ma tu nájde a opäť sa u nej prejavia jej city. No ona dobre vie, že ich potláčať nemôže. Ak Vás má človek rád, tak Vám nebude klamať do očí, ale povie Vám pravdu. Lenže často si neuvedomujeme, že klamstvami môžeme stratiť aj človeka, ktorý Vám možno nedal nikdy na najavo ako veľmi Vás ma rád, no cez to všetko Vám to dával pociťovať, keď ste potrebovali jeho pomoc. Preto by sme si mali vážiť ľudí okolo seba a neodháňať ich od seba, pretože, keď budete niekedy potrebovať pomoc tak ten dotyčný tu už nemusí byť. Práve potom si uvedomíte, akého ste mali úžasného kamaráta a vašou hlúposťou ste oňho prišli.

Než som sa nad sebou zamýšľal, tak mi došla ešte jedna otázka na rozum. Prečo je s ním?! Odpoveď na seba dlho nenechala čakať, keď som zbadal Natashu. Bola jej tak podobná a konečne mi to došlo. Celý ten čas som mal pod nosom jeho dcéru, ktorú tak dlho hľadal. Neveril som tomu no teraz mi to všetko do seba zapadá. Dopil som alkohol na ex a vybral sa za ňou. Všimla si ma a spanikárila. No na to aby ušla už bolo neskoro.

"Tália?" Oslovil som ju a vtedy sa na mňa otočil aj Josh.

"Aron Faller! Ako rád ťa opäť vidím!" Usmial sa na mňa priateľsky sme sa objali. Trochu sme sa pozhovárali a medzi tým mi stihla niekde újsť. No jej šaty boli príliš výrazné a nehodlal som sa vzdať.

"Tália! Mne neújdeš!" Zavrčal som na ňu, keď som už bol pri nej no ona sa pohla a išla do vnútra budovi.

"Stoj!" Prikázal som no nepočúvla. Ako chce! Dobehol som ju a chytil za ruku. Potiahol som ju do najbližších dverí a zaklincoval ju k stene. Nemohla ujsť. Už viac nie. A ani to nedopustím.

"Čo chceš?!" Zvarčala a oprela sa o mňa aby ma odtlačila. No ja som tam stál a pobavene ju sledoval ako sa ma snaží odtlačiť.

"Vieš, že sa namáhaš zbytočne?" Opýtal som sa jej a ona si povzdychla s zdá sa mi, že sa aj uchechtla.

"Máš pravdu." Zahundrala a prekrížila si ruky na prsiach. Bola taká rozkošná, keď sa hrala na urazenú.

"Tak, čo chceš?" Prevrátila očami a čakala na moju odpoveď. To ma neskutočne vytáča.

"Ty dobre vieš. Chcem teba." Naklonil som sa bližšie, ale nepobozkal som ju.

"Smola. Som zadaná!" Uhla pohľadom a ja som sa schuti zasmial.

"Na čom sa smeješ?" Opýtala sa nahnevane.

"Zlatko, ty nikdy nedokážeš klamať. Hlavne nie mne." Žmurkol som na ňu a zastrčil jej prameň vlasov za ucho.

"Ja som vážne zadaná!" Nenechala sa odbiť.

"V tom prípade spravím niečo a uvidíme, či budeš bojovať." Uškrnul som sa a než sa nazdala som ju pobozkal. Najprv sa vzpierala no potom nakoniec svoje ruky premiestnila za môj krk a nechala ma nech určujem tempo. Usmial som sa a víťazstvo bolo moje.

"Dobre máš pravdu!" Povedala zúfalo a hlavu si vložila do dlaní. Zrazu sa rozplakala a ja som ostal zaskočený. Nechápal som jej správaniu.

"Čo sa deje?" Chytil som jej hlavu do svojich dlaní a utrel jej slzy.

"Všetko! Toto nemá význam! Vieš vôbec čo chceš! Pretože ja viem, čo chcem, ale viem, že to nikdy nebudem mať!" Povedala mi na rovinu a ja som ostal zaskočený. Vedel som, že ju chcem no zároveň som sa toho obával. Naposledy som mal vzťah s Isabellou no to sa neskončilo dobre.

"Tália! Chápem to kurva, ale pochop ma. Nemôžem ti dať to, čo chceš. Nemôžem! Nedokážem to!" Zavrčal som a buchol rukou do steny.

"Tak potom zbohom." Pošepkala a odišla. Bol som nazúrený a vrátil som sa späť k chalanom a Sandre.

"Kde si bol?" Opýtala sa Sandra a môj pohľad stále sledoval dievča, ktoré je moje, a ktoré mi bude patriť!

"Aha, už viem." Uchechtla sa a na malú chvíľu som ju spražil pohľadom. Potom som svoj pohľad premiestnil späť na ňu, no keď som si všimol s kým tam je tak som sa vybral k tomu dotyčnému a jednu mu vrazil.......